Mikoláš Chadima, ikona československej alternatívnej hudby, je hudobník, skladateľ, textár, výtvarník, jeden z otcov českej alternatívnej scény. Zakladateľ kapely MCH Band, Člen zaujímavých kapiel a zoskupení ako Elektrobus, Kilhets, Extempore, Classic Rock n‘Roll Band (revival), aktivista Jazzové sekce, signatár Charty 77. Tých aktivít je nespočetne veľa.
mchband.cz
Mikoláš hral už v roku 1969 v kapele The Three Fellowsv 1971 Purple Fleas, Petroleum Company, neskôr Yellow Defect. V roku 1972-1974 v kapele Inrou. V marci roku 1975 vznikla kapela Elektrobus. Vtedy to bola jedna z najväčších nádejí českej alternatívnej scény. Pri jej zrode stál český experimentálny gitarista Pavel Richter. Muzika Elektrobusu bola výrazne ovplyvnená produkciou Franka Zappu, ktorého i tak trošku vykrádali. V Elektrobuse sa zišlo množstvo vynikajúcich muzikantov (a silných individualít), avšak s dosť rozdielnymi názormi na muziku. Okrem toho, príchodom Nadi Vávrovej, ktorá do kapely zasiala „skázonosný“ ženský prvok nemohlo nasledovať nič iné, ako rozpad. Bubeník Vlasta Marek, ktorý zároveň vydával i fanzin o kapele, v jeho poslednom čísle uviedol, že kapela sa rozišla pre blbosť a vzájomné charakterové nepochopenie.
Pre mňa veľmi dôležitou kapelou, ktorá ma výrazne hudobne ovplyvnila a smerovala môj celoživotný hudobný štýl, bola kapela Extempore. Zakladateľ a líder kapely J. J. Neduha odišiel do emigrácie a Mikoláš v roku 1979 začal šéfovať tejto kapele, ktorá bola veľmi avantgardná a na tú dobu absolútne úžasná. V týchto rokoch hrávali projekt Velkoměsto. Samozrejme, že zaujímavé boli aj predchádzajúce projekty ako Milá 4 viselců, Zabíjačka alebo Ebonitový embrio. Ale Velkoměsto bolo a dodnes ostane u mňa top projekt.
19. decembra 1980 Extempore zavítali k nám do Trenčína. Bol to prvý ich výjazd na Slovensko. Koncert vybavovali bratia Kukučkovci z Trenčína a vtedy som po prvýkrát sledoval aj ja, síce len za oknom kulturáku Dlhé Hony, ale táto hudba ma dostala. Práve sme zakladali kapelu CHVM a ja som vedel, že aj ja chcem hrať niečo podobné.
Na vrchole popularity bol Mikoláš Chadima v roku 1981. Anketu All Stars Band 1980/81 časopisu Jazz Buletin vyhralo Extempore pred ETC, Pražským Výběrom a Modrým Efektom. V Ankete Osobnost sa umiestnil na 2 mieste za Vladimírom Mišíkom. Mikulášovi po ôsmich rokoch vrátili cestovný pas a tak mohol predstaviť svoje skladby dokonca v Londýne. Ešte predtým boli s Extempore v Maďarsku, kde mali 3 koncerty s legendárnymi Hobo Blues Band.
V septembri 1981 Extempore ukončili svoju činnosť. Skôr než sa dostaneme k MCH Bandu, rád by som spomenul veľmi avantgardný projekt Kilhets, ktorá bola jednou z najzvláštnejších skupín tuzemského rocku. Zakladateľom bol bubeník Petr Křečan z kapely Stehlík, (inak názov Kilhets je odzadu Stehlík), ktorý chcel neobyčajne poprepletať muziku s divadelným prejavom, s výtvarným umením a celá kapela bola postavená na improvizácii. Kapela mala osem koncertov, sám som mal doma v roku 1984 nahrávky asi zo šiestich koncertov a tieto boli popísané, koncert č.1, koncert č.2...
Kilhets začali v roku 1978 a zanikli v roku 1980. Účinkovali v nej známi hudobníci, teda aspoň mne známi - Dan Fikejz, Ľuboš Fidler a Mikoláš Chadima. Kilhets hrali anonymne v maskách. Na trhu je 5 CD box s touto legendárnou kapelou.
Svoje pôsobenie v Kilhets komentujesám Mikoláš takto:
S oním divadelním projektem se odehrál jen jeden koncert nazvaný Kilhets noc s Hamletem. Moc to mě, ani další spoluhráče nechytlo, tak se přešlo na koncept totálního improvisingu, což jsou ony koncerty 2-7, kde se role protagonistů vyrovnaly. Poslední koncert č.7, už bez Křečana, který zmizel za kopce do BDR, s náma hráli dva kluci ze snad první pražské punk kapely Energie G, bratři Cajthamlové.
V septembri 1981 ukončili činnosť Extempore a vzniká MCH Band. V lete 1981 bol zverejnený Mikolášov podpis Charty 77 a represálie voči Chadimovi a jeho kapele sa začali na plné obrátky. Nemohol verejne koncertovať a teda sa na chvíľu vytratil zo všeobecného povedomia. Mne sa však dostávali na stôl všelijaké kazety, kde vystupoval s MCH Bandom, ale pod rôznymi názvami. Napríklad Alfred Startka, Minas Tirid...
V roku 1984 sme sa stretli v hudobnom klube Primaf v Bratislave (Chadima bol protagonistom Jazzovej sekcie a táto robila osvetové večery všelikade po republike a volalo sa to Večery Jazzové sekce). S kapelou CHVM - Chór vážskych muzikantov, sme tam hrali pred MCH Bandom. Už samotná atmosféra a názov akcie smrdeli prúserom. Veľmi sa divím, že nám to vtedy eštébáci nerozprášili. Vďaka Mikolášovi som sa tam vtedy dostal aj k textu Charte 77, ktorý sme ďalej rozmnožovali po nociach na písacom stroji.
Počas svojej kariéry Mikoláš spolupracoval a hosťoval so všelijakými kapelami. Mňága a Žďorp, Jestě jsme se nedohodli, Umelá Hmota, Pra-Precedens, BBP, Zikkurat... Momentálne má Mikoláš Chadima okrem MCH Bandu ešte všelijaké iné aktivity, hráva s Julom Fujakom ako sólový projekt XAFOO, hráva s Pavlom Richterom, s kapelou Dekadent Fabrik, MCH Trio... Ožila aj legendárna formácia Extempore. Nanovo nahrali skvelý album Velkoměstoa príležitostne koncertujú. Píše knihu Alternativa.
S kapelou MCH Band hrali na prvej Pohode v roku 1997 a keďže minulý rok v roku 2017 mala prvá Pohoda reprízu, vystúpili v Trenčíne so skvelým koncertom znova. Pri našom stretnutí sme sa porozprávali aj o jeho vzťahu k autorským organizáciám.
Mikoláš, veľa undergroundových kapiel, vrátane CHVM je na opačnej strane barikády ako OSA, resp. na Slovensku SOZA. Ako je to s tebou?
Byl bych, ale rád, kdyby tam zaznělo, že já v OSA jsem. Nestydím se za to. Nevěděl jsem, že jedete v tom proti OSA a SOZA. To bych si nechal dát otázku, co já na to. Neb já už dvacetpět let vysvětluju v čem je pro muzikanty dobrý být zastupován. Každej koho jsem přesvědčil mně pak děkoval. Ať už to byl Mejla Hlavsa z PPU, nebo Karel Malík z Echtu, Míra Waněk z UJD, Vráťa Brabenec z Plastiků, Pavel Zajíček...
Prečo je to tak?, Ty sám si kedysi vydával svoje veci na kolene na značke Fist Records a mal som dojem že Ty nebudeš nikdy organizovaný pod nejakým združením autorov a interpretov!? Chlapci z kapiel brnenského ortodoxného undergroundu v živote nič za koncert nedostali, robia akcie s láskou k hudbe a ešte by im niekto niečo bral za ich produkciu. Preto sú v opozícii. Ale popritom vydávajú knihy, CD, robia festivaly a koncerty. Mne sa strašne páči ich robota.
Ale jinak je to zase neznalost. Pokud hrají kluci vlastní produkci a nechtějí být OSA zastupováni, je to jejich volba a OSA po nich nemůže nic chtít. Jen musí podle autorského zákona svoji produkci, pokud je to veřejná, nesoukromá akce, nahlásit. Což není záležitost OSA, ale autorského zákona. OSA s tím má jen zbytečně práci navíc. Prostě je vždycky lepší se nejdřív pokusit o domluvu. A když není řeč s aparátem, tedy těmi úředníky, které si najímáme, je nejlepší se spojit s někým z dozorčí rady OSA, kterou tvoří autoři hudby, textaři a nakladatelé. OSA nemá zájem vybírat za každou cenu, aby to likvidovalo nějaké aktivity. Raději jde na kompromis. V případě, že dělají fesťáky a další veřejné produkce, na kterých se ale chráněná díla hrají, nedá se svítit. Je to tak všude v civilizovaném světě. V Evropě, ale i v Japonsku. V Číně a v Rusku nikoliv.
Mimochodem víš, že OSA vybírá jen 30% toho, na co by měla nárok? Na rozdíl od Poláků, Maďarů, Rakušanů. To mají výběry přes 60%."
Ľuboš Dzúrik, CHVM