Nieto veru v našich končinách veľa huslistov, ktorí v taviacom kotli fúzujú všemožné vplyvy. Stano Palúch, Peter Uličný, Igor Papányi... A huslistiek ešte menej. Popri neprehliadnuteľnej a neprepočuteľnej Ive Bittovej a, žiaľ, už zosnulej Eve Berky, ktorá hrávala s Harrym Stojkom, je tu teda žienka, ktorá v duchu odkazu všetkých tých post-grappelliovcov (Goodman, Ponty, Urbaniak,Lockwood) dáva zo spevného dreva zaznieť svojmu srdcu. Miriam Kaiser osciluje na vlne klasiky šmrncnutej folklórom a new age a treba hneď skraja povedať, že to robí obdivuhodne. A na dôvažok ešte aj vkusne spieva, tak bezolstne a zasnene. Okrem jej husličiek znejú v pekných aranžmánoch vrstvené sláčiky teplo, vrúcne a bohato. Páčia sa mi aj harfičky (obdivujem Andreasa Vollenweidera). Huslisticky nie je Miriam žiadna Vanessa Mae. Ani stopa po prvoplánovom kalkule na efekt. Len pekné muzicírovanie. Hosťovačky Dana Salontaya, Milana Adamca, či Filipa a Jakuba Hittrichovcov sú podriadené celku a zbytočne netrčia. Všetko hladko plynie a lezie z toho príjemná pohoda. Miriam je do istej miery hudobná romantička. Jej autorské texty sú kompatibilné s hudbou a vyhýbajú sa banalitám. Ani zvukovo albumu v zásade niet čo vytknúť. Osobná preferencia? Najviac sa mi páčia prvé dve veci: Plameň a Skôr ako sa rozvidní.
***1/2
ANDREJ TUROK