Na scéne nepôsobí krátko ani dlho. Vydala zatiaľ jedno EP a dva albumy. Kto sa zoznámi s hudbou huslistky, speváčky a skladateľky Miriam Kaiser prostredníctvom jej vlaňajšieho CD Colour Sounds, bude možno prekvapený, že sa s jej menom a tvorbou stretol až teraz. Album pôsobí vybrúseným dojmom a márne by bolo hľadať na ňom nejaké stopy začiatočníckeho prístupu. Všetko je podané s nadhľadom, profesionálne a, čo do podania, aj s výkonovou rezervou. Po emotívnej stránke však žiadnu rezervu necítiť. Hudba Miriam Kaiser má silný obrazotvorný charakter. Poslucháč si ju môže užívať iba akusticky, ako rieku farebných zvukov, ale ľahko sa môže stať aj spolutvorcom vlastného zážitku. To ak sa uvoľní a nechá sa zaviesť do premenlivých priestorov vlastnej predstavivosti, ktoré Colour Sounds pomáhajú otvárať a sprístupňovať.
S koreňmi v duchovnej hudbe
Miriam začínala v kapele svojho brata. Boli to pre ňu základy tvorivosti aj improvizačného myslenia. Kapela sa venovala kresťanskej tvorbe v duchu „chválospevov“, čo je vlastne len iné pomenovanie pre gospel. Miriam sama sa ale touto cestou dnes neuberá. To, čo robí nie je prvoplánový gospel, hoci kto chce, môže v textoch nájsť isté súvislosti. Jej tvorba stojí hlavne na hudbe - jej farebnosti, spektakulárnosti a muzikalite. Snaží sa v hudbe rozprávať podobným jazykom, aký vytvoril Clive Staples Lewis v knihách Kroniky Narnie - nikdy v nich otvorene nehovoril o Bohu, ale do príbehov bola jeho prítomnosť zakomponovaná. Aj Miriam pred prvoplánovým posolstvom uprednostňuje obrazné vyjadrenie, ktorého atraktivitu zvyšuje určité tajomno, stimulujúce predstavivosť poslucháča.
Škatulky, šuplíky...
Jej súčasná hudba pracuje s prvkami popu, klasickej hudby a charakterizuje ju istá artificiálna vznešenosť. V začiatkoch tvorby to boli inštrumentálne skladby s nádychom world music. Do toho je v poslednej dobe zakomponované aj pesničkárstvo. Všetko sa odohráva na klasickom pozadí, ktoré má niekedy podobu komornej, inokedy až orchestrálnej formy.
Klasické zázemie
Miriam študovala husle na konzervatóriu a hrala v orchestri Slovenského národného divadla, kde si vyskúšala život profesionálneho muzikanta v službách väčšieho telesa. Bola to pre ňu výborná skúsenosť, ktorá ju však po umeleckej stránke celkom nenapĺňala. Mala potrebu vlastného vyjadrenia a súbežne sa venovala aj vlastnej tvorbe. Uvedomila si, že kreativita je to, čo ju priťahuje viac ako interpretácia a chce sa jej venovať naplno. Nakoniec sa jej to aj podarilo.
Na voľnej nohe
Koncertuje, vydáva vlastnú tvorbu, nahráva pre iných. Vynaložené investície sa pomaly začínajú vracať. Niečo dostáva za koncerty, niečo za tantiémy (Slovenský rozhlas, Regina, Lumen), pomohol aj grant FPU, pomocou ktorého sa podarilo realizovať vydanie CD Colour Sounds. Naživo Miriam svoju tvorbu prezentuje v rôznych zoskupeniach, väčšinou komorných, kde základ tvorí spev a sláčikové kvarteto. Príležitostne sa pridávajú aj ďalšie nástroje, ako napríklad harfa. Na tvorbe nahrávky v štúdiu sa pre určité jej časti angažovalo orchestrálne teleso schopné vytvoriť potrebný ambientný zvuk.
Producent
Veľký podiel na tom, ako nahrávka vo finále vyzerá, má hudobný producent Milan Adamec, ktorého rukopis je citeľný už na prvom CD. Pomáha Miriam s aranžmánmi skladieb, je tiež huslista, ale výborný je aj v aplikovaní prvkov elektronickej hudby. Tá sa podieľa na celkovom vyznení nahrávky iba decentne a skôr než syntetické imitácie zvuku hudobných nástrojov, využívali sa tu rôzne perkusívne ruchy a jemná zvukomaľba. Dominujú tu živé nástroje, z nich hlavne tie sláčikové, a v spievaných veciach je v popredí hlas.
World music, folklór a iné vplyvy
Folklórne prvky sa do jej hudby nedostávajú plánovito, ale podvedome. Miriam nebola členkou žiadneho folklórneho súboru, ale u nich doma sa v detstve vždy dosť spievalo. Viac než so vzťahom k folklóru to však súvisí s cirkevným prostredím, do ktorého sa narodila. V rodine bolo prirodzené, že sa spievalo pri rôznych príležitostiach doma, napríklad aj pred jedlom, nielen v kostole. Okrem zdedeného talentu a hudobného sluchu to má možno vplyv aj na prirodzenosť, s akou Miriam spieva dnes. Rodičia vedeli jednoducho hrať na klavír a gitaru a chodili spievať do amatérskeho zboru. Keďže mali vzťah hlavne ku klasike, vplyvy súčasnej hudby Miriam čerpala skôr od svojich starších bratov. Jeden z nich bol orientovaný na svetovú gospelovú hudbu a druhý počúval nahrávky Lucie, Bryana Adamsa, Mariah Carey a podobné „hitovky, čiže nič extra umelecké“.
Inšpirácie
Až keď sa Miriam spoznala s Milanom Adamcom, zoznámila sa jeho prostredníctvom s hudbou, ktorá je jej srdcu blízka a pritom na Slovensku nie príliš známa. Napríklad Ólafur Arnalds – islandský skladateľ klasickej hudby s moderným nádychom a snivými melódiami, alebo Katie Melua – speváčka gruzínsko-anglického pôvodu. Na aktuálnu tvorbu Miriam Kaiser má vplyv prúd súčasnej modernej klasickej hudby, predovšetkým kompozície The Cinematic Orchestra a francúzky skladateľ a režisér Woodkid. Ďalšími obľúbenými autormi a interpretmi, ktorých Miriam uvádza na svojom webe, www.miriamkaiser.sk, sú Avishai Cohen, Lisa Hannigan, Esperanza Spalding, Markéta Irglová, Anna Maria Jopek, Sting alebo česká hudobná skupina Bratři Orffové.
O textoch
Spievané a inštrumentálne skladby sú na CD Colour Sounds zastúpené v pomere 1:1. Pre Miriam je prvoradou v jej umeleckom vyjadrení hudba - v poradí tvorba inštrumentálnej hudby a vyjadrenie spevom. Texty na albume nemajú výrazného spoločného menovateľa. Väčšinou pri ich zrode stojí nejaká myšlienka, ktorá autorku osloví natoľko, že sa s ňou ďalej pohráva a dotvorí ju do textovej podoby k svojej hudbe. Vcelku úspešne sa pritom vyhýba banalitám a kompaktnosť celku je posilnená aj tým, že spievané slová vychádzajú z predstáv a vizualizácií autorky hudby a interpretky v jednej osobe. Vo vzájomnej súčinnosti tak vzniká pozvánka do chrámov predstavivosti, ktoré majú vlastný otvorený priestor, ktorým pretekajú rieky, znejú zvony... Nie je to zrkadlo mestského prostredia, v ktorom sa Miriam narodila a žije, ale skôr krajina Narnie, do ktorej prechádza cez šatník svojej tvorby. Miriam priznáva, že je introvert a melancholik a vie si vychutnať momenty, keď je sama na krásnom mieste. Také sú napríklad Zvony. V ďalšej veci, Skôr ako sa rozvidní, sa autorka nechala inšpirovať Piesňou Šalamúnovou. Je to romantická skladba, kde milá čaká na svojho milého.
Na pódiu
Momentálne sa cítim na pódiu dobre. Mám pocit, že z toho introverta sa aspoň na chvíľu môže stať extrovert a dokážem to zvládnuť tak, že tam ľudia nezaspávajú a viem s nimi komunikovať. Prekonala som tie začiatky – v detstve som mala z vystupovania panický strach. Je to aj vďaka tomu, že koncertov mám za sebou veľmi veľa, v rôznych druhov hudby - klasickej, ale aj komerčnej - bez toho by som to asi nedokázala.
Husle vs. spev
Miriam pri speve vyznieva tak prirodzene možno aj preto, že ako huslistka bola od detstva naučená tvoriť tón a pracovať na tom, aby znel dobre, čo si podvedome preniesla aj do spevu. Prirodzene si tak pre svoj hlas hľadá farby a polohy, v ktorých sa cíti dobre. Taká bola snaha aj pri nahrávaní albumu – vytvoriť hudbu so spevom, ktorý nie je nepríjemný, ale naopak, dobre sa počúva a pôsobí pozitívne.
Ktoré pesničky sama preferuje?
Spomedzi spievaných vecí na albume preferuje pesničku Poznaná. Medzi ďalšie obľúbené skladby radí efektné Plamene – úvodná skladba, ktorá sa dobre počúva a zaujme poslucháča, druhá je už spomínaná Skôr ako sa rozvidní, inšpirovaná Čiernymi očami (ľudia obvykle dobre reagujú, lebo sa im páči povedomý ľudový motív). Z experimentálnejších má rada Rieku, ktorá je napísaná na štyroch tónoch. Pre Miriam predstavuje skúsenosť, ako pracovať s minimalistickou hudbou za predpokladu že výsledok bude stále počúvateľný. Za Rieku si Miriam vyslúžila uznanie aj od svojho učiteľa kompozície, v ktorej sa momentálne dovzdeláva v rámci ZUŠ.
O romantizme, prírode a Bohu
Pri prirovnaní k hudobnej romantičke sa Miriam pousmeje, ale svoju romantickú podstatu bez náznaku zahanbenia priznáva. Miriam je mestský človek, ale s obľubou chodí relaxovať do prírody, napríklad v sobotu ráno do lesa na Kolibu. Vyhovuje jej chodiť von sama. Cez prírodu vníma aj svoj vzťah k Bohu, nachádza si k nemu cestu skôr v takomto prostredí než v kostole. Nepovažuje prírodu za Boha, ale vníma ju ako niečo, čo jej ho zjavuje. „Je to krásne a aj pre niekoho, kto nepozná Boha, je to veľmi osviežujúce,“ hovorí. Prajeme jej, aby sa „osviežujúci“ potenciál jej hudby dostal k čo najväčšiemu počtu správnych adresátov. Peknej hudby, ktorá je úprimná k svojmu poslucháčovi, nie je až tak veľa.
MARTIN CHROBÁK