Miroslav Žbirka bol pesničkár – melodik. Do slovenských piesní a bigbítovej éry priniesol čistotu raných The Beatles. Jeho charizma sršala z chlapčenského optimizmu a ak siahol po molových harmóniách vyčaril z nich nádej.
Napísať o Miroslavovi Žbirkovi stroho, že bol spevák by bolo málo. Ako prvý Slovák vyhral prestížneho Zlatého slávika (1982). Bol stále spätý s gitarou, hoci pomenovanie gitarista máme zafixované skôr s virtuozitou ako rytmikou. Sila Žbirkových piesní bola položená na jednoduchej harmónii a spevavej melódii. Rozklady akordov či rytmický začiatok, buď na gitare alebo mierne zafarbenom klavíri - prvé tóny často prezradia ten ktorý Mekyho hit aj spod rúk začínajúceho hráča. Do stredného prúdu 80. rokov priniesol civilnosť, uhladenosť no nie na prvoplánových popevkoch. Po Kamilovi Peterajovi, spolupracoval aj s Jozefom Urbanom a veľa textov si neskôr napísal sám.
Ako dieťa zo slovensko-anglickej rodiny mal blízko k aktuálnej svetovej populárnej hudbe. Vzorom mu boli už spomenutí The Beatles, čo počuť aj na jeho známom hite „Ako obrázok“ - piesni, ktorá začína citáciou piesne „I'm Looking Through You“, ale citeľné je to aj medzi riadkami, z harmonicko-melodických postupov niektorých jeho piesní, ktoré vznikali počas sólovej kariéry („Denisa“, „S ňou“, „Mám rád“...)
.
Žbirka začínal v skupine Modus, ktorá vyhrala v roku 1969 druhý beatový festival v Bratislave. Účinkoval tu v tom čase ešte pred skladateľským a personálnym vstupom Janka Lehotského. Po neskoršom intermezze v niekoľkých zájazdových a popových orchestroch, z ktorého však pochádza tiež zopár pamätných pesničiek v jeho interpretácii, napr. „Ó rodný kraj“, sa roku 1976 vracia do (pop)rockového Modusu, v ktorom koncom 70. rokov, spolu s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou odštartoval „zlatú éru slovenskej popmusic“. Skupina v tejto zostave silou meteoritu zažiarila niekoľkými lýrovými hitmi („Úsmev“, „Dievčatá“), roku 1979 vydala prvý eponymný album, ktorý nebol iba zbierkou dovtedajších singlov, no čoskoro sa v atmosfére pretlaku osobností rozpadla. Žbirka sa už v rámci Modusu presadil aj autorsky, keď roku 1977 nahral svoj hit „Zažni“. Na druhej LP Modusu „Balíček snov“ (1980) účinkoval už len symbolicky, no paralelne s účinkovaním v Moduse už chystal svoj prvý sólový album „Doktor sen“ (1980), na ktorom vyšli hity „V slepých uličkách“ a „Balada o poľných vtákoch“. Roku 1981 so skupinou Limit naskočil už nadobro na vlastný vlak.
Jeho piesne zasiahli v osemdesiatych rokoch celú generáciu. Prvý oficiálny album skupiny Limit „Sezónne lásky“ z roku 1982 otvára „Biely kvet“ a uzatvára „Atlantída“ - ďalšie úspešné lýrovky, ktoré prežili až do súčasnosti. Kompilácie najväčších Mekyho hitov obsahujú niekoľko desiatok chytľavých piesní vhodných do auta, ku táboráku či na hodiny hudobnej výchovy. Jeho diskografia išla vždy priamym smerom za piesňou. Ak mierne vybočil do experimentu – či už elektroniky, alebo hardorcku, tak šlo o prísadu a dochucovadlo k dobre napísanej skladbe v štruktúre sloha, refrén, sólo.
Miroslava Žbirku máme viacerí zafixovaného ako „chalana“ - vďaka jeho prirodzenému imidžu, obalom platní, ale aj vďaka televíznemu muzikálu „Neberte nám princeznú“. Jeho postava Mira v štrikovanom svetri sa stala vďaka detskému televíznemu muzikálu ikonickou. Miro Žbirka nezostarol so svojím publikom a spoluhráčmi.
Okrem sólových piesní mali veľkú silu jeho duetá. Spomeňme tie najznámejšie - s Marikou Gombitovou: „V slepých uličkách“, „Nespáľme to krásne v nás“; s Barbarou Haščákovou: „Ty a ja“; anglicky s Janu Kirschner: „Oh me oh my“; česky s Marthou: „Čo bolí, to prebolí“. Z jeho výslednej spolupráce vždy šla priateľská autorita, gentlemanstvo, opora a mladícka iskra.
Miro Žbirka snáď ako prvý slovenský mainstreamový interpret vystúpil aj na festivale Pohoda (2005), kde jeho koncert vyvolaj nadšené reakcie davu divákov, vyjadrujúce súpatričnosť aj napriek generačnému rozdielu medzi spevákom a vekovým priemerom publika. Mekyho pesničky zarezonovali a narozdiel od mnohých iných predrevolučných spevákov, potvrdili jeho status obľúbenca s darom osloviť poslucháčov nezávisle na dobe a jej vrtochoch.
Ostatný rok sa vrátil k „Modrému albumu“ z roku 2001. Popri remastrovanom zvuku, LP platni, CD s bonusmi vznikol aj dokument „Modrý album – making of“. Minulý rok do kín na Slovensku a v Čechách sa dostal dokument „Meky“. Na obrazovkách Českej televízie mal hudobnú talkshow „Duopě Miroslava Žbirky“.
Odišiel slovenský beatle, ktorý si splnil sen: navštíviť, nahrávať a mixovať v Abbey Road. V prvom momente správa o jeho odchode znela ako zlý žart. Totiž v šesťdesiatych rokoch, v čase veľkej slávy, vyšla do sveta správa, že Paul McCartney umrel. Zarazí nás aj dátum konšpiračnej teórie – 9. november. Žiaľ, to, že odišiel slovenský Paul McCartney je smutná pravda. Miro zanechal mnoho dobrých piesní a ako stále aktívny hudobník aj ešte nezverejnený materiál. Ktorú z jeho piesní si zaspievate alebo zahráte na gitare či klavíri? Výber je obrovský: „Mám rád“, „Bezchybná“, „Bahamy“, „22 dní“, „Samozrejmosť“, „Prvá“, „Drahá“, „Balada o poľných vtákoch“, „Atlantída“, „Jesenná láska“, „Len s ňou“, „Biely kvet“...
JURAJ GONŠOR
Foto Martin Chrobák
