Dánske hard-mod trio The Movemtent pod taktovkou vždy štýlového „modistu“ Lukasa Sherfinga je v našich končinách pomerne známe, svojimi energickými koncertami si získavajú publikum napriek večne prítomnému portrétu masového vraha Che-Guevaru (ktorý výrazne kontrastuje s „povinným“ emblémom Royal Air Force - modro-bielo-červeným terčom). Naposledy sa v našich končinách predstavili začiatkom októbra v brnianskom klube Mersey. Kapela, ktorá funguje od roku 2000 dnes vydáva svoj štvrtý radový album (ak nerátame časozberný „Globalize This!“ pozostávajúci zo starých demonahrávok). „Future, Freedom, Time“ je pokračovaním toho na čo sme pri The Movement zvyknutí. Svoj hard-mod už našťastie nehrajú v jednom tempe ako na prvom albume „Move!“ z roku 2003, ale aktuálne ho ozvláštňujú inými vplyvmi. Našlapaná rytmika neoddychuje, ale Lukas konečne necháva svojmu Rickenbackerovi priestor, nehrá stále osminy ani v rýchlejších skladbách. Z albumu najviac vybočuje ska „Rudie“ a „Revolt“, ktorá je inšpirovaná The Who. Z klasických hard-mod čísel by som vypichol hlavne „Modern Times“. „Future Freedom Time“ je asi najlepším čo The Movement vyprodukovali, album je farebný, používajú stále viac výrazových prostriedkov a pesničky sa tak nezlievajú. Celý album ťahajú dole texty, chalani by sa mali pozrieť do múzea komunizmu, nech vedie aké zverstvá sa skrývajú za pre niekoho ľúbivými propagandistickými heslami a plagátmi. Naozaj, reči o zlých neoliberáloch a buržoázii sú na úrovni poslanca ktorého meno sa nevyslovuje, škoda. Chceli by hrať rýchlo, krátko a múdro, ale bohužiaľ hrajú iba rýchlo a krátko. Albumu neobetujete veľa času, 9 pesničiek je napakovaných v 29 minútach. Zvuk The Movement je rozhodne fajn a ich hardmod s walking bass inšpirovanou ska rozhodne zaujme a je silnejšia ako ich texty pri ktorých sa človek s pamäťou musí chytať za hlavu. Podobne ako to býva u Rage Against the Machine, či občas u Manic Street Preachers vie poslucháč texty prepáčiť, pretože hudba a energia sú silnejšie.
**1/2
JAKUB LORENZ