Formácia Mukatado vznikla v roku 2001. Za čas svojho pôsobenia odohrala množstvo vystúpení (klubových aj festivalových). V roku 2009 sa prihlásili do slovenského kola súťaže Eurovision Song Contest, umiestnili sa tesne za víťazom a ako náhradníci na výlet do Moskvy tŕpli doma, či motyka nevystrelí a oni sa napokon budú môcť pobiť o priazeň publika starého kontinentu. Nevyšlo. Ale vyšiel kontrakt s vydavateľstvom Sony Music a vzápätí bola na svete debutová doska Vo výšinách. Potom sa prihodilo turné s veľkým Richardom M., ktorému robili predskokanov. Prišli spolupráce na televíznom seriáli, hudba k dokumentom, spolupráca s britskými Brothers Rasputin. Zbrusu nový album, ktorý sa mi vrtí v mechanike počítača sa teda volá Korene a na guest liste nájdeme mená ako Peter Lipa, Oskar Rózsa, Marcel Comendant, Stano Palúch či Peťo Preložník. Desať pesničiek a dva bonusy nás zavedú do sveta speváčky Jany Kozákovej a jej alter ega Petra Dobríka. Tak to teda počúvam a nenachádzam žiadne markantné lapsusy, akože intonácia, súhra, insitné výkony a pod. Zrejmá je však absencia externého producenta nezaťaženého rokmi koexistencie. Tá totiž žičí stereotypom a keď sa už dvaja až tak nevedia prekvapiť, treba im kohosi zvonku, s nadhľadom a bez predsudkov. Remeselne teda albumu niet čo vytknúť, ak odhliadnem od drobných chybičiek masteringu, pri ktorom sa celkom nepodarilo vychytať parazitné frekvencie na basoch a unavenému uchu unikli hneď v prvej pecke refrény s viachlasmi tichšie než slohy a bojujúce s podkladom. Janka je vyspievaná a ostrieľaná umelkyňa a spolu s Petrom píšu pesničky, ktorým niet formálne čo vytknúť, ale mňa, popravde, neberú. Hand clap figúra v skladbe Boogie (chce sa mi veriť, že nie plagiátorsky) je navlas rovnaká, ako v megahite Celeste Buckingham Run Run Run. Na cieľovú skupinu sa tu nestrieľa z guľovnice, ale s patričným rozptylom z brokovnice, čím som chcel povedať, že žánrovo je doska prepestrá. Tanečný popík, nadžezlé kúsky, folk... Paradoxne Husičkám verím najviac. Duet s Peťom Lipom je štýlové boogie, potešil ma beglajt clavinetu (quasi Hohner D6), dychy. Nechcem robiť mentora, ale mám dojem, že chýba len povestný chlp a bude to tam. Mukatado na to má a skôr by mali svoje pesničky sochať metódou skulptúry (odoberať zo základnej masy), než ako plastiky, kde sa hmota pridáva, pricapkáva na jadro a človek niekedy nevie, kedy je to konečne práve ono.
**1/2
ANDREJ TUROK
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Fanúšikov skupiny Mukatado album nesklame. Okrem Janinho spevu nezostanú nepovšimnuté ani kvalitné muzikantské výkony, z ktorých určite stojí za zmienku klavír Emanuela Görčiho (tip redakcie). Album si môžu objednať na adrese: http://www.nahravaciestudio.sk/album_485/mukatado-korene.html