V dnešnej dobe by to mohlo vyzerať aj tak, že zlaté časy nafarbených kohútov na hlavách už dávno skončili. Nahradila ich len smutná spomienka s mimoriadnou dávkou gýčovosti. Mladícke problémy v podobe plytkých textov so štvor-akordovým rýchlym gitarovým sprievodom, to je dnes tradičný recept pre punkovú, či punk-rockovú kapelu. Hudobný štýl, ktorý kedysi reprezentoval odpor voči hodnotám prísnych autorít však ešte nevymrel.
Poriadky sa rozhodol narobiť gitarista a vokalista legendárnej Slobodnej Európy, Sveťo Korbeľ. S hudbou začínal v dobe, keď sa správny pankáč meral počtom modrín od obuškov služby verejného poriadku. Z kultovej Zóny A odišiel v roku 1988, účinkoval vo formácii Extip, kde vytvoril väčšinu hudobného repertoáru, a neskôr spolu s ďalšími bývalými členmi Zóny, Braňom Alexom a Petrom Hurtigom, zakladá legendárnu zostavu Slobodná Európa. Po albumoch Pekáreň (1991) a Unavení a zničení (1994) však nastáva pauza, zapríčinená najmä nastávajúcou drogovou závislosťou viacerých členov, vrátane Sveťa. Patriac do prvej generácie, ktorá mala styk s ťažkými drogami, si mladí rebeli príliš neskoro uvedomili, aké následky prináša závislosť. To sa však zmenilo, keď „Jeho Skromnosť Svetozár Korbeľ“ zo dňa na deň prestal s drogami aj alkoholom, a uveril v Boha. „Moje pády na dno ma naučili pokore, ktorú vnímam ako drahokam, ktorý som získal, a dnes už môžem povedať, že som našiel rovnováhu. Našiel som svoju cestu a spravil veľký pokrok v sebapoznaní, čo prinieslo do môjho života pokoj.“
Teraz má však Sveťo zlaté obdobie. Je úplný abstinent, beháva, maľuje, v apríli minulého roka vydal so Slobodnou Európou album „štvorka“, a okrem toho sa mu nakopilo mnoho nápadov, ktoré žánrovo do jeho materskej kapely až tak nesedeli. Preto premenoval svoj projekt Cukor a bič (2013) na Skromnosť & Personál, a dokázal tak, že punk má ešte stále na Slovensku svoje miesto. Kapela, ktorú založil spolu s basgitaristom a vokalistom Martinom „Štulom“ Štulajterom a bratmi Kubom (gitara) a Janom (bicie) Hrčkom, prináša cielený špinavý garážový zvuk s vibráciou poctivého individuálneho vzdoru. Sveťo po dlhej dobe pretavuje mnoho svojich hudobných ideí a energiu do konkrétnej podoby, a pod vplyvom kapiel ako Stooges, Ramones, MC5 či Damned prichádza na svet album: ,,Žiadny rešpekt!“, nahratý v priestoroch bratislavského MMC, a to v podstate na jeden „šup“. Aj vďaka tomu môžeme na ňom pozorovať výsledný špecifický efekt a rock΄n΄rollový feeling.
Napriek šťastným časom, ktoré Sveťo zažíva, sa texty venujú skôr depresívnym témam. Kontrastovosť jeho života, kruté vyhliadky do budúcnosti a skazenosť súčasnosti sú reálie, pred ktorými podľa neho viac nemožno zatvárať oči: ,,Keď človek nežije v sebaklame a pozrie sa realisticky na to, kam tento svet smeruje, musí mu byť jasné, že sa to všetko valí do jedného veľkého prúseru. Texty, ktoré ma napadajú, sú väčšinou nie moc veselé, lebo sú pravdivé. Moja drahá mi po vypočutí albumu povedala, že je v nich veľa nešťastia a sú dosť depresívne, že to celé pôsobí, ako keby som bol nešťastný. Pravdou však je, že v osobnom živote som ešte nikdy predtým nebol taký šťastný, ako teraz. Keď však chytím gitaru a začnem si brnkať, cítim sa sám, ako volajúci na púšti.“
Sveťo Korbeľ je slovenským dôkazom, že punk ešte stále nezomrel, a je aj naďalej hudbou sebavyjadrenia. Bez pózy, uniformy aj nostalgie.
MATEJ KRÁĽ
Foto: Evička Korbeľová