Zverenkyňa Majka Spirita, VeronikaS, po absolvovaní súťaže Hlas Česko Slovenska vystúpila z vlastnej komfortnej zóny. Hudbu považuje za únik z reality a v každom svojom kroku stavia najmä na prirodzenosť. Nesnaží sa vtesnať do jedného hudobného štýlu a momentálne v Londýne pracuje na novom albume. O svojej ceste od herectva až po Spirit Music Label prezradila v rozhovore.
Čo podnietilo vaše rozhodnutie prihlásiť sa do Hlasu?
Moje rozhodnutie zúčastniť sa vyplynulo veľmi spontánne z náhodných okolností, ktoré sa
v mojom živote v tom období diali. Bola som pred ukončením štúdia, plná nápadov z pobytu v Londýne, kde som študovala herectvo, a zároveň prvýkrát začala skladať a nahrávať hudbu. Tužila som prekonať samú seba, čo sa mi myslím podarilo práve tým, že som vystúpila z vlastnej komfortnej zóny.
Vybrali ste si tím Majka Spirita, čo bola pre vás zjavne najlepšia voľba. Avšak, vypadli ste v prvom kole. Ako teda začala vaša spolupráca? Dodržal slovo, ktoré vám dal?
Áno, vypadla som síce v prvom finálovom kole, ale z hľadiska natáčania, ktoré prebiehalo tri mesiace, to bolo len tri týždne pred koncom projektu. Majk bol ku mne veľmi príjemný a ústretový. Cítila som, že ma podporuje, čo mi úprimne pomohlo. Najväčšia pomoc však prišla, keď sa ma ujal Mário Biháry, ktorý manažuje H16, a teda aj Majka. Vďaka nemu som mohla vystúpiť napríklad na turné k albumu Y. Bola to skvelá skúsenosť. Obom veľmi pekne ďakujem.
Vystupovali ste tento rok na festivale Uprising. Charakterizuje to váš hudobný štýl?
Ja osobne by som sa nerada škatuľkovala do jediného štýlu. Som človek s rôznorodými pocitmi, a tým, že si texty píšem sama, sú veľmi autentické a vystihujú ma vždy v určitej situácii. Tomu sa následne prispôsobuje aj celkové hudobné aranžmá. Niekedy je v piesni viac počuť klavír, inokedy jej dominuje dychová sekcia, alebo je vec postavená na rytme. Je to pre mňa prirodzenejšie, ako snažiť sa vtesnať do nejakej predpísanej šablóny, len aby som vyhovela skupine ľudí, ktorá si zakladá na tom, aký žáner počúva. Ale mám veľmi rada akustickú hudbu, kde je dôraz na interpretovi a tlmočení myšlienky. V tomto mi je Uprising blízky.
Od väčšiny slovenských speváčok a skupín sa svojím prejavom odlišujete. Nemal s tým label Spirit Music problém? Nechceli vás upraviť na obraz, ktorý je teraz trendový?
Spirit Music je label, v ktorom by sa SPIRIT mal nachádzať ako základný prvok. A tým pádom sa nelimituje len na niečo, čo je trendy. Myslím si, že základom je robiť hudbu najlepšie ako viem a s osobným vkladom. To mi Spirit Music Label umožňuje tým, že kreativitu necháva na mojom cítení. A osobne som rada, že chalani robia hip-hop. Veľmi ma to inšpiruje, najmä pri prepájaní nových vecí so starým štýlom.
Na čo sa vo svojich textoch prevažne zameriavate?
Texty, ako som už spomínala, si píšem sama. Sú prevažne v angličtine, preto ich po napísaní dávam na kontrolu niekomu z Anglicka, aby mi poradil a opravil ma. A vznikajú prevažne
v situácii, kedy potrebujem niečo akútne povedať. Píšem, keď cítim vnútorný pretlak. Každá
z mojich piesní je o niečom inom.
Splnil predošlý singel Amma be vaše očakávania?
Singel Ama be (I'mma be) mám rada, pretože ma naučil to, čo som v daný moment potrebovala. A čo sa týka čísel, mohlo by to byť aj lepšie. Ale nechcem, aby sa čísla stali mojou métou pri posudzovaní toho, čo je, alebo nie je dobré.
Mali ste v živote problém prijať samu seba a to, kým ste? (Keďže text piesne Ama be je v podstate o tom.)
Ja sa prijímam každý deň s väčšou či menšou úspešnosťou. Podľa nálady, hormónov a okolností. Ale myslím, že sa to vekom zlepšuje, minimálne to fyzické vnímanie seba samej. A učím sa byť takou osobou, akou sa cítim byť prirodzene. Ale ako vravím, stále sa len učím.
Ako by ste charakterizovali váš posledný singel Zmizol?
Zmizol je manifestom vnútornej slobody a vyjadrením myšlienky Ama be v praxi. Text je po slovensky a je o prevrátených hodnotách. O tom, ako kvôli potrebe vlastníctva strácame kontakt so sebou a svetom. Je to spontánne pocitová záležitosť, ktorá vyjadruje moje umelecké cítenie presne tak, ako som ju zložila. Nemenilo sa na nej takmer nič. A je napísaná v tretej osobe, pretože som do nej chcela zakomponovať ešte jeden skrytý odkaz. Myslím si, že pieseň Zmizol sa vymyká súčasným trendom, a preto ju považujem za manifest vnútornej slobody - robiť čo chcem, bez ohľadu na to, či to má šancu stať sa hitom.
Ako ste sa vyjadrili, väčšina ľudí upadá do stereotypu spoločnosti. Vy ste sama sebou na 100%, alebo sa v niečom prispôsobujete dobe?
Neprispôsobiť sa je nemožné, pretože človek a spoločnosť k sebe patria. Je však možné vybrať si z dvoch ciest tú, na ktorej budem šťastná a žiť svoj život podľa seba, alebo takú, kde budem žiť svoj život podľa očakávaní druhých. Priznám sa, že som istú dobu stratila kontakt
s mojimi potrebami. Bála som sa vybočiť z nárokov, ktoré na mňa boli kladené. Dnes som však vo fáze prekonávania tohto pocitu.
Momentálne riešite svoj prvý album, ktorý má vzniknúť v Londýne. Aký je okrem toho váš ďalší cieľ?
Profesionálnym cieľom je ten album a práca na ňom. Súkromne by som sa chcela vyprofilovať tak, aby som vedela, čo presne chcem. To asi znamená, že by som mala začať robiť viac vecí, ktoré ma budú učiť - napríklad chodiť na jógu, usporiadať si myšlienky a naučiť sa byť trpezlivejšia. To sú moje ciele.
Zahrali ste si v Búrlivom víne. Prečo ste dali prednosť speváckej kariére? Pozdáva sa vám viac povolanie speváčky?
Pravda je taká, že som v uplynulom roku strávila veľa času aj v divadle a točila som tiež film, čo ma dosť zamestnávalo. Hudba teda bola mierne pozadu. Teraz si to však vynahradzujem. Konečne robím hlavne album a veci s tým súvisiace. Hudba je pre mňa únik, kde môžem byť tým, kým naozaj som, a kde môžem tvorivo pracovať. Dáva mi priestor vytvárať a zapájať aj organizačné schopnosti. Herectvo ma dostáva do pozície čakateľky a učí má väčšej pokore. Ale obe povolania spolu sú skvelé.
Ďakujem!
NIKOL ČERVENKOVÁ