SALOMON JAKOBSSON * Na prechádzke údolím nôt

Každý to pozná... Len tak si otvoríte internet, zamierite na Youtube a prechádzate sa lesom najrôznejších klipov. A zrazu na kanáli Candyrat Records, ktorý sa venuje svetu fingerstyle (gitarový štýl hraný prstami pravej ruky, kde znie bas, doprovod a melódia, prípadne rytmické pásmo zároveň) sa objaví niekoľko nových klipov.

Priznávam, väčšinou to nedopočúvam do konca, ale dnes je tam niečo, čo ma upúta a púšťam si to znova... a znova, a na druhý deň opäť. To, čo počujem, je syntéza klasiky, známej harmónie a perkusívneho štýlu, s trošku uletenými pasážami v strede. Skladbička, zahraná nesmierne bravúrne, avšak s citom. Dostatočne nosná melódia s pasážou, kde hráč kombinuje umelé flažolety s rytmickým slapovaním prstencom na palci! Introspective (Insanity) je názov skladby a mne vŕta v hlave: kto je tento mladý chlapec, čo takto hrá?

Po krátkom prieskume na internete sa rozhodujem a píšem mu na Facebooku. Neskôr si aj zavoláme cez ten istý kanál, a prichádza rozhodujúci moment: Pozývam ho na Slovensko, s tým, že skúsime booking aj v susedných krajinách. Termín si dohadujeme na stred leta. Asi o štyri mesiace ho vyzdvihujem  na letisku v Budapešti a vydávame sa na cesty. Tu začína časť, kde ho už spovedám.

Vo veku okolo 10 rokov začal hrať na husle, jeho cieľom však bola gitara, ktorej na príťažlivosti v jeho očiach pridával zákaz sa jej dotýkať. Pri gitare, patriacej nevlastnému otcovi, bola aj knižka akordov, a toto bola priam neodolateľná kombinácia!

Základy hry na husle, spolu s jeho talentom a vytrvalosťou, mu pomohli tvoriť prvé skladbičky pre gitaru. Neskôr začal chodiť konečne aj na klasickú gitaru, avšak hudba, ktorú v tom čase počúval, bola predovšetkým metalová a gitara, na ktorú v tom čase hrával, samozrejme elektrická. Až neskôr, vďaka kanálu Youtube, prichádza opäť na chuť akustickej gitare s kovovými strunami a začína viac a viac komponovať a aj cvičiť. Po rokoch, strávených cvičením, koncertovaním a úspechmi na hudobných súťažiach, prichádza začiatkom roku 2016 čas vytvoriť album. Vedome sa snažil používať odlišné metódy skladania, aby sa vyhol jednotvárnosti, ktorá je nebezpečenstvom pri sólovej hre na gitaru. Podarilo sa mu vytvoriť kolekciu skladieb, ktoré sú dostatočne pestré, aby poslucháča neunudili, ba dokonca aby si ich rád pustil znovu a znovu.

Desert Mouse je skvelým otvorením albumu. V Sargasso swells umne využil techniku umelých flažoletov, z ktorých poskladal farbisté melódie, vlniace sa ako Sargasové more. Gree Eyes Disguise Behind The Piano je skladba využívajúca kontrapunkt a je nabitá variáciami témy, ktorá sa tak ľahko neopočúva. Moja obľúbená skladba Taglaten je postavená na klasickom palcovom doprovode, ale je nabitá energiou a sofistikovanými harmonickými postupmi. Introspective (Insanity) prináša zase povedomú harmóniu, spracovanú do impozantnej skladbičky, o ktorej Salomon hovorí, že bola čiastočne inšpirovaná hudbou z klasických počítačových hier, ale aj heavymetalovými kapelami, ktoré s obľubou v detstve počúval. Battle of Brave Frog prináša zmenu rytmu a slapovaný palcový doprovod. Názov ďalšieho opusu Dadgad Groovy hovorí sám za seba. Kolekciu uzatvára lyrická Tordon, ktorá vás nasmeruje k vráteniu sa na začiatok CD.

 

 

Na obale albumu In The Valley Of Notes sú odporúčania kolegov zvučného mena, ako Ewan Dobson, Maneli Jamal, Calum Graham či Joe Robinson. Nešetria slovami chvály a očividne si uvedomujú potenciál tohoto čiernovlasého mladíka z Göteborgu a asi vyjadrujú aj prekvapenie a nadšenie  z prepracovanosti a technickej vyspelosti tohoto albumu, a predovšetkým z krásnej a dobre počúvateľnej hudby. Je to hudobník, ktorý už dnes má svoj rozpoznateľný rukopis a je určený pre svetové pódiá.

 

STANISLAV POČAJI
 

Článok patrí k časopisu: