Tí, čo sú obdivovatelia zvukotvornej kreativity a vzrušuje ich vidina dešifrovania množstva ukrytých kódov a odkazov, si tu prídu na svoje. John Cage prispel k štartu tejto radikálne inovatívnej hudobno-zvukovej „new age“ abstrakcie odvážnym preparovaním strún klavíra, či rezonančným hraním na veľký kus plechu. Bolo to niekedy v polovici minulého storočia. No a mieru, do akej táto nová hudba odvtedy rozkvitla, dokumentuje fakt, že Cage, vo svojej dobe považovaný za bláznivého excentrika, je dnes vysoko ceneným klasikom. Otázka zostáva, kde je hranica, za ktorou sa experimentátorstvo stáva samoúčelným a či je vôbec pevná. Na Slovensku je táto hudba reprezentovaná len skromnou hŕstkou svojsky vyhranených skladateľov, ktorí sú známi ešte skromnejšej hŕstke poslucháčov a hudobných vzdelancov. Je to iný hudobný vesmír, no zároveň je to hudba moderného intelektuálneho sveta. Preto má Eva Šušková, talentovaná nádej konzervatívnej slovenskej opernej školy, všetky moje sympatie za odvahu vstúpiť na pole súčasnej experimentálnej hudby a skúšať „preparovať“ svoj hlas. Pre všetkých zainteresovaných je tiež zaiste veľkým povzbudením, že jej minuloročný experimentálny album Secret Voices, na ktorý tento album priamo nadväzuje, získal cenu Radio Head Awards.
Každú skladbu nového „electric“ albumu napísal iný slovenský skladateľ a každá tak nesie veľmi autentický rukopis. Na jednej strane je táto autenticita výrazným pozitívom, na druhej dôvodom obsahovo nesúrodého vyznenia albumu. Synergia odlišných skladateľských rukopisov bohužiaľ nenastala. Nesúrodosť nezmiernil ani pokus o zjednocujúci obsahový leitmotív, ktorým, zdá sa, mala byť žena/ženstvo/humanita.
1. Prvá skladba Námorníci je značkový autorský koncentrát Martina Burlasa, maximálny minimalizmus made in Slovakia, prikorenený Šuškovej spevom, ktorý je Burlasovskejší než samotný Burlas. Myslel som, že spevácky interpretačný potenciál J. B. Kladiva, či samotného Burlasa, pre tento typ piesní zostane navždy neprekonateľnou métou, ale ukazuje sa, že to nemusí byť pravda. Námorníci so Šuškovou sú Burlasovsky výborní.
2. Skladba January 2016 Fera Királyho je akási experimentálna elektronická meditácia, doplnená o zaujímavé pazvuky a viachlasy, tonálne aj atonálne.
3. MORSeARIA (miserere) Daniela Mateja je elegantný matematicky štruktúrovaný hudobný experiment. Hra so slabikami mi-se-re-re, v ich prekrývaní a vrstvení, plus pridávanie ďalších slabík. Skladba vrcholí v kakofonickom zliatí vrstiev s následným dlhým lamentačným dojazdom.
4. V skladbe ...Pre Ženský Hlas A Pás zoskupenia Urban Hudák (Vajó, Király, Vaitovič) dominuje recitál dvoch pútavých feministických starozákonných textov z čias Sodomy, reflektujúci tému trestu za súcit a prisťahovalectvo. Šušková ho prednáša ponad umne zostrihané a pospájané orchestrálne a elektroakustické fragmenty. Texty sú prevzaté v češtine z knihy Micha Joseph bin Gorion: Pověsti Židů. Zaskočila ma zlá česká výslovnosť aj slabý herecký výkon, ktorý Šušková v svojom recitáli predviedla. Až rozmýšľam, či to nebol zámer, len som neprišiel na to, aký.
5. V skladbe Lamento Riaditeľky Miroslava Tótha dominuje škriekanie ženským hlasom. Je pomalé, riadené a spojené s veľmi experimentálnou atonálnou elektrohudbou a neskôr prekvapivo vybalansované zaujímavým chorálom „I low you“.
6. Skladba Portrét Ženy Víťazoslava Kubičku je plný hlasov vtákov v kombinácii s fragmentami elektroakustických zvukov, operným hlasom, štylizovaným ženským smiechom a výskaním.
7. Iris Szeghy svoju skladbu Story začína esenciálnym mierom - les, vtáčí spev, potôčik, niečo rytmicky klepe, možno ďateľ, pridáva sa ženský dych, postupne vzdychy až spev, rôzne formovaný, zostrujúci sa do akéhosi východoázijského módu. Nenápadne sa vynára nepokoj a lineárne sa stupňuje až do brutálneho kataklizmatického vrcholu, potom sa už iba ticho dýcha a vydychuje. Iris Szeghy je predsa len veľká dáma slovenského skladateľstva.
8. Skladba Nikde Jula Fujaka je Fujakovsky typická elektroakustika plus parafráza liturgickej tonality, s ktorou katolícky kňaz recitatívne spieva predpísaný omšový text počas bohoslužieb. Šušková v tomto duchu spieva zvláštny text, zasadzujúci Krista do súčasnosti: „...čo sa ti to stalo, Kriste, strhli ťa z kríža, priskrutkovali k firemnému štítu ako logo...“. Autor textu, významný kresťanský kazateľ Daniel Pastirčák, sa tu stavia kriticky k „biznisovateniu“ základných duchovných a morálnych hodnôt súčasného sveta. Je to vážny a potrebný apel, no stráca potrebnú silu v tom ako je neprimerane na efekt vyeskalovaný. Hmm, že by Biznis zvládol Kristovi ukradnúť dušu a pribiť si ho na štít? Že by sa mu takto Kristus nechal zneužiť neschopný brániť sa? Prísne ideologicky vzaté - toto nezvládol ani diabol.
Na záver: album vnímam ako inšpiratívnu scénickú hudbu, ku ktorej treba dorobiť obrazy, aby bol „obraz“ úplný. Trochu mi však prekáža typická slovenská obsahová patetickosť, ale to je vec osobného vkusu.
***1/2
RADO TIHLÁRIK