Banskou Štiavnicou sa poslednú júlovú nedeľu prehnala poriadna smršť. Doslova, ale aj v miestnom Kultúrnom centre. Svoj legendárny set bicích zn. Ludwig si tu rozložil jeden z najväčších rockových bubeníkov, Carl Palmer. Táto žijúca legenda, súčasť zostavy ELP, prijala pozvanie umeleckého riaditeľa festivalu, Eugena Procháca, a svoj hold Keithovi Emersonovi prišla zložiť aj do malebnej Bansej Štiavnice. Skladby z repertoáru toho nesmrteľného tria mu pomohli interpretovať jeho mladí spoluhráči, Paul Bielatowicz na gitaru, Simon Fitzpatrick na basu a Chapman Stick.
Počas večera odzneli známe adaptácie klasiky či skladby tria ELP. Koncert začal výbušnou adaptáciou diela Henryho Manciniho - Peter Gunn. Potom nasledovali Barbarian z prvého albumu, Hoedown z Trilogy, Bitches Crystal z Tarkusu. Palmer každú skladbu uviedol krátkym rozprávaním. Je fajn, že veľká väčšina obecenstva mu aj rozumela, a teda adekvátne reagovala na jeho príbehy.
Odznela aj 21st Century Schizoid Man od King Crimson. Samozrejme, prišlo aj na klasiku - Pictures At An Exhibition. Vtedy diváci už začali vstávať zo stoličiek a ozývali sa pokriky “bravóóó”, čo sa ešte vystupňovalo pri Palmerovom exhibičnom sóle vo Fanfare For The Common Man. Aby som bol úplný, odzneli ešte Jerusalem zo štvrtého albumu ELP - Brain Salad Surgery a Nutrocker, ktorá zatvára aj obrázkový album.
Carl Palmer v Štiavnici ukázal, že si ctí všetkých fanúšikov, v poslednej tretine koncertu dal rozžať svetlá v sále, aby na nich videl. Tí sa skvelému bandu odvďačili dlhým potleskom. On im po koncerte ešte improvizovanou autogramiádou.
S Carlom Palmerom, v snahe priblížiť ho našim čitateľom aj trochu osobnejšie, sme sa na krátko stretli ešte pred jeho koncertom. Carl Palmer prišiel do Banskej Štiavnice popoludní rovno z turné po USA a jedného koncertu vo Fínsku. Naše interview bolo dohodnuté na 18:00. Keďže majster je perfekcionista a nič nenecháva na náhodu, zvukovka trvala dlhšie. „Dnešný deň bol pre mňa veľmi dlhý a náročný, náš technický tím je nový, nikdy predtým som s ním nerobil. Máme novú aparatúru, cítim sa trochu unavený, bolo to dnes náročné, ale na koncert večer sa teším,“ povedal Palmer na margo dlhého čakania na rozhovor. Svetoznámy bubeník všetkým médiám (dve televízie a naša redakcia) vyčlenil len 10 minút, po ktorých pokračoval v nastavovaní aparatúry. Profík, na ktorého umeleckom výkone únava a predchádzajúce komplikácie neboli poznať. Taktiež zvuk a samozrejme aj výkony jeho spoluhráčov boli nadpriemerné! Viac sa podarilo z pána Palmera dostať umeleckému riaditeľovi festivalu, Eugenovi Prochácovi, pri neformálnom stretnutí na raňajkách.
Predkladáme vám záznam týchto rozhovorov.
Aké bolo vaše hudobné detstvo, kto hlavne vás k hudbe viedol?
Vyrastal som v hudobníckej rodine, hlavne starí rodičia boli aktívni, starý otec hral na bicie, babka na husle v orchestri. Ale aj rodičia mali k hudbe blízko.
Ste rockovým bubeníkom, i keď takéto zaškatuľkovanie má dnes už len symbolický význam. Za svoje vzory však pokladáte hlavne jazzových majstrov, Gene Krupu, Buddyho Richa... Ako to ide dokopy?
Ako mladý som hrával hlavne v tanečných kapelách, malých orchestroch, ktoré boli v kurze, takže tá blízkosť k jazzu a swingu bola logická.
Kedy nastal teda ten obrat k rocku, alebo, ako sa vtedy hovorilo, bigbeatu?
Bol to koncert skupiny The Who. Ten ma dostal. Počúvam, že pozostatok tejto kapely je zase aktívny?
Áno, sú na turné, dokonca budú aj blízko Slovenska (14. 9. vo Viedni, pozn. red). Ale k jazzu máte stále blízko, zahráte si ho občas?
Pozrite, aj hudba ELP vždy nasávala informácie okrem iného i z jazzu. A moji kamaráti bubeníci, ako napríklad Billy Cobham, sú hlavne jazzoví.
S ním, respektíve s Mahavishnu Orchestra ste si aj viackrát zahrali na jednom pódiu, nie?
Áno, ELP a Mahavishnu Orchestra spolu odohrali sedem koncertov.
A čo rockoví bubeníci, kto z nich sa vám páči? Čo napríklad Bill Bruford?
... (Viditeľná nechuť k odpovedi, s hlasným povzdychom bola táto otázka zahovorená).
Ešte jedna menej príjemná otázka: Čo viedlo ku triu Emerson-Lake-Powell?
Nič zvláštne, ja som mal svoje kontrakty (s Asiou, pozn. red.) uzavreté, takže som sa ku Keithovi a Gregovi nemohol pripojiť. Hovoril som Cozymu (Powellovi), ktorý je môj dobrý priateľ - keep going, hraj s nimi, ja som teraz zaneprázdnený, potom sa uvidí…
Keď už je reč o Asii, v čom bolo hranie s ňou iné?
Bolo to proste ľahké (it was just easy).
Ako vyzerá súčasnosť ASIE?
Projekt Asia čaká oživenie. Aspoň pokiaľ ja viem. My sme pred časom robili nejaké veci s Johnom Wettonom, ale to iste viete.
Poďme, ak dovolíte, ešte na chvíľu do hlbšej minulosti. Vždy sa tu vyskytovali fámy o superskupine H.E.L.P. (Hendrix-Emerson-Lake-Palmer). Má to reálny základ?
Bolo to kompletne dielo žurnalistov. Nikdy sme spolu všetci dohromady nehrali, Keith si párkrát zajamoval s Jimim, to je všetko. Ale efektná téma to samozrejme je…
Ako spomínate na časy v ELP ?
S ELP som hrával pred mnohými mnohými rokmi. Naše aktivity sme prerušili koncom 70. rokov a naposledy sme si spolu zahrali v roku 2010. Bolo to 25. júla v Londýne na hudobnom festivale. Hralo sa mi s chlapcami dobre, repertoár som poznal.
Máte v súčasnosti kontakt s Gregom Lakeom? Neplánujete niečo spolu?
Áno, s Gregom Lakeom mám trvalý kontakt. Nahrávame na tej istej značke BMG, práve sme podpísali nové zmluvy. Vydáme aj nejaké staršie veci. Udržiavam kontakt so všetkými staršími spolupracovníkmi. O spoločnom turné s Gregom Lakeom sme nahlas nehovorili. Vy viete niečo viac? Niekto vám niečo povedal? Takže, zatiaľ nie. Ja som pripravoval na tento rok jeden koncert s Keithom Emersonom v Amerike. Dohodol som sa s ním na tomto projekte minulý rok v decembri. Najskôr však mal ísť hrať v máji do Japonska a ja som tam mal ísť hrať s ním. Hľadali sme v diári, ktorý termín by bol pre náš americký koncert najvhodnejší a on sa aj rozhodol, že kedy by to malo byť. Ale už sa to nikdy neuskutočnilo pre veci, ktoré sa bohužiaľ stali (dobrovoľný odchod zo sveta začiatkom r. 2016).
Spomíname na Keitha, čo ho doviedlo podľa vás k tomu fatálnemu činu?
Do jeho duše som samozrejme nevidel, ale čo-to o ňom za tie roky viem (s jemným úškrnom). Keith napriek svojej pódiovej suverenite a showmanstvu bol vo svojej podstate krehká osobnosť, povedal by som, niekedy až sama sebou neistá.
Prispeli k marcovému činu nejaké vonkajšie impulzy?
Nepovedal by som, ale dlhodobé pitie s antidepresívnymi práškami človeku veľmi nepomôže... Plus, jeho limitovaná možnosť plnohodnotne a neobmedzene hrať.
Vždy sme si mysleli, že jeho problémy s pravou rukou spôsobil pád z obľúbeného Harleya…
Nie, nič také sa nestalo. Keith mal problémy s nervovými zakončeniami, operovali ho, ale výsledok bol taký, že viac ako 20 minút nebol schopný hrať. To vám na sebavedomí rozhodne nepridá!
Mám pocit, že aj na vašom poslednom reunione v Londýne (High Voltage Festival, 2010 pozn. red.) sa dosť natrápil…
To bola jedna katastrofa!
Mesiac ste koncertovali v USA, teraz ste zavítali na pár koncertov do Európy. S vaším triom interpretujete predovšetkým skladby ELP. Čo plánujete do budúcna?
S týmto dnešným zoskupením plánujem ďalšie koncerty. Teraz pôjdeme hrať do Cambridge na letný hudobný festival. Vrátili sme sa zo 7 týždňového turné po Amerike, hrali sme spomienkové koncerty na Keitha Emersona, napr. na Floride, kde sme mali aj hosťa Steva Hacketa z Genesis a iných. Bolo to také väčšie vystúpenie a bolo úspešné. Bolo zaznamenané na video a čoskoro to vydajú.
Ako sa Vám páči v Banskej Štiavnici ?
Banská Štiavnica je nádherné mesto, stretol som tu skvelých ľudí a iste sa tu dobre hrá.
Wakeman povedal, že by si tu postavil chalupu.
Rick je skvelý chlapík, mám ho rád, ale mám pocit, že toto hovorí všade (smiech).
Vašu figúru vám môžu závidieť štyridsiatnici. Chápem, že bubnovanie vo vašom high voltage tempe nie je rekreácia, ale aj tak. Športujete?
Od mladosti. 40 rokov pravidelne behám, bol som šermiarom, striedmo jem, pijem, som v podstate vegán.
Ďakujeme vám za rozhovor, za koncert, za to, že ste prišli!
Pozdravujem všetkých!
JÁN GRAUS, EUGEN PROCHÁC, ROMAN RÉH
Foto: Ján Graus