Slnca plný deň konca júna mi priniesol stretnutie s Iamme Candlewick (Andrea Čermák Knotková) a Cermaque (Jakub Čermák) - dvoma pesničkármi, s ktorými sa moje ucho dovtedy nestretlo. Vo večernom bezvetrí a diétnom prievane duše som si dvakrát po sebe „strihol“ ich album Gravitace (Idnies Scope 2016). Po skončení produkcie som bezprostredne za sebou pokýval a zakrútil hlavou. Pokýval zo spokojnosti, pokrútil ňou z údivu. Pochopil som, že sa ku mne „prebojoval“ projekt, s akým som sa (ešte asi) nestretol, teda nie, čo sa týka našich zemepisných šírok. Veď napísať, a (sčasti) nahrať hudobný album behom výletu naprieč Európou, to nie je práve bežné, he-he.
Gravitace prináša stretnutie dvoch nezávislých pesničkárov, ktorí spojení zväzkom partnerským a rozsiahlym výletom, ktorý spolu podnikli, sa rozhodli podeliť o zážitky z neho so svojimi blízkymi. Zvolili k tomu spoločnú výpoveď s použitím jedného jazyka hudby a veršov, čo vystúpili tu z neho, tu z nej. Čistotu a vyzretosť ich reflexií umocňuje kúzlo, s akým sa im podarilo do projektu zapojiť niekoľko hudobníkov, a to nielen štúdiových (po návrate do vlasti), no i muzikantov, ktorých behom výletu na cestách postretali. Vďaka tomu sa na CD „placke“ objavila trebárs krehká pieseň Home Forever od pesničkára menom Albin, Švéda, ktorý im pomohol s opravou auta, zvaným Cosmobile (ktorým pesničkári cestovali). Výpočet nadšencov a dobrodincov, čo sa na albume podieľali je natoľko rozložitý, že všetkých týchto menovať sa neodvážim.
O čom piesne albumu „Gravitace“ sú?
O ceste a objavoch, ktoré priniesla, a následnom hľadaní neobjaveného vprostred už objaveného. Jazyk hudobný i poetický sú zrozumiteľné, čím má album veľkú šancu zarezonovať v rámci širšej poslucháčskej obce, lebo zďaleka nejde o ortodoxný folkový projekt. Je jedinečné postupne rozpletať povrázky fragmentov výpovedí Andrey a Jakuba. Prv, než som do ruky uchopil booklet, som si CD vypočul azda 8x, a až ex post som zisťoval, kto z nich ktorú skladbu napísal. Áno, hoc piesne „šili“ spoločne, je miestami jasné, kto z nich ktorú vytvoril, či daným fragmentom do nej prispel. Ženský element výpovede je zrejmý a neodškriepiteľný, prosto muž, nech je akýkoľvek citlivý a s „jemnohmotnom“ prepojený, nedokáže podať takú správu o „statuse“ ako žena. Nechcem kategorizovať, no pre mňa je najzásadnejšou z nich Barcelona, ktorú som si ja (pre svoje potreby) nazval „Na ceste“. Mať tak rozhlasovú stanicu, tak túto zaradím do stabilnej rotácie! Podarila sa jej však nemálo i Gravity, jedna z mála piesní na CD, ktoré sú opatrené textom v angličtine. Krásne výpovede sa podarili Jakubovi v piesňach Barocco, Agátka, Racci. Ak by som počul iba vyššie zmienené, sňal by som jarmulku z hlavy bez váhania.
Veľmi sa mi páčia, sú pohládzajúce, rovnako, ako hlasy pesničkárov, čo k nám cez ne prevrávajú. V Provence sa zaujímavo snúbi hlas Andrey s Vláďom Mertom, ktorý na albume tiež hosťuje. A z tých, kde sa hlasmi Andrea a Jakub „vzájomne podopierajú“ je nad slnko jasné, že Agátka (ich spoločná dcéra, ktorá sa vyššie spomenutého výletu zúčastnila ako jednoročná) si vybrala rodičov veľmi dobre.
HAD - IVO WEISS