.
KVASENIE FOLKOVÉHO NEBA
Na začiatku existencie pozoruhodnej folkovej kapely Jednofázové kvasenie (1FQ) pred viac ako tromi desaťročiami bola doba, ktorá (možno, určite) pýtala zasvätený komentár, nebojácnu glosu, múdry apokryf, hovorové slová v neobvyklých viacvrstvových textoch so šikovnými /ne/rýmami a k tomu aj pár adekvátnych gitarových akordov, niekedy so sólom fúkacej harmoniky. Z veľmi ťažkých až nestráviteľných časov sa postupne rodili šikovné a chutné pesničky donovanovsko – dylanovského typu, kolorované vplyvmi združenia Šafrán a s výraznou gitarovou inštrumentáciou á la The Pentangle, ale nikdy nie v prvoplánovom výkriku afektovaného vzdoru. Skôr s humorným akcentom kvalitného prežitia v úškrne nadhľadu.
Miloš Janoušek a Dušan Valúch, ešte predtým než sa stali spoluzakladateľmi pesničkárskeho združenia Slnovrat (1979), vystupovali od polovice 70. rokov ako tvorivo originálne osobnosti a sólisti v rámci divadielok Fyloxéra, Pegasník a MI. Neskôr začali hrať ako tandem a začiatkom 80. rokov, už počas existencie legendárneho Slnovratu, vytvorili spolu s hráčom na klarinet a zobcové flauty Karolom Svozilom jeho „pridruženú platformu“ – satelitnú skupinku Jednofázové kvasenie (1FQ). Tá sa, po násilnom utlmení činnosti Slnovratu „z hygienických dôvodov“ v polovici 80. rokov, stala jeho logickým nasledovníkom a často pod svoje vystupujúce krídla prichýli nejedného z členov pôvodného pesničkárskeho združenia.
Pamätník si pri počúvaní už v poradí šiesteho CD kapely so slzou v oku spomenie na „sladko nebezpečné“ časy v dnes už neexistujúcom Divadle U Rolanda, kde sa každý druhý piatok rokov 1979 až 1985 konali intelektuálne orgie pesničkársko – literárneho typu. 1FQ totiž prináša nielen novinky, ale aj do nového obleku prezlečené pôvodné pesničky, ktoré tvorili kmeň stromu Slnovratu a v súčasnosti sa chovajú ako absolútne aktuality. Pochádzajú najmä zo „zásuvky“ Dušana Valúcha (stále zvláštne atraktívna Portvišová baletka s diskrétne pozmenenou melódiou a frázovaním, absurdná fraška Poobede pôjdem na prechádzku, „sociálka“ Nočná smena, aj nestarnúce Blues o nespavosti á la Jiří Suchý), ale staršie kúsky pridáva aj Miloš Janoušek (rozmarný Jeden letný podvečer, ľudová ponáška Včera). Ten ale tiež ponúka na známosť novšie kúsky, ktorých je dominantným autorom. Jeho tvorivý potenciál, obsahujúci prózu, poéziu, publicistiku, dramatickú tvorbu aj hudbu k inscenáciám, je stále obdivuhodný.
1FQ sa v ostatnej nahrávke - oproti doposiaľ poslednej kolekcii v podobe 2CD Bezváhový stav (2011), rozhodli pre skromnejšiu, ale o to výraznejšiu inštrumentáciu strunnými nástrojmi a často aj iný spevácky svieži prístup k moderným, nezriedka dadaisticko – patafyzickým textom, ktoré sú ale minimálne dvojvrstvovo prešpikované aktuálnymi reáliami. Žiaden ťažkotonážny „dinosaurus“. A tak máme tú česť s flexibilne intímnou skepsou (Netopier, Evergreeny), „optimisticky“ očistnou, sem tam krutou snivosťou (Hodina duchov, Zatmenie, Rybí menuet), brilantný „počítačovo - mobilový“ opus s využitím moderných textových reálií (Esemesky), sci – fi ako z kufríka Douglasa Adamsa (Traja králi) alebo smiech cez suché slzy (Gorila).
Dominujú akustické gitary Miloša Janouška, ktorý v sebe nezaprie inšpirácie z portfólia Johna Renbourna alebo Berta Janscha, pričom cítiť „nenásilné“ intarzie Big Bill Broonzyho. Spolu s jedinečným bluesrockovo elektrickým vkladom gitaristu Jakuba Janouška, hrajúcim bez „narcistických“ ambícií v originálnom štýle mixu Richarda Thompsona, John Lee Hookera a Buddy Guya dávajú pocit zvláštneho iskrenia, posúvajúceho mladistvý charakter pesničiek do vyšších poschodí kvality. Spevácky sú obaja interpreti v zvučne životnej forme – Janoušek s charakteristickým „hutkovským naťahovaním“ slabík, Valúch s ľahučko džezovým nadhľadom.
V kombinácii s virtuózne, ale pritom funkčne zvonivými husľami Milana Tedlu, aj diskrétne píšťaly a klarinet Karola Svozila posúvajú vyznenie aranžmánov do nových rozmerov. Občasné klávesy (Alexander Kotrusz) a spoľahlivá rytmika („kráčajúce“ basy – Fedor Frešo, Tomáš Kukliš, bicie, mix a mastering – Julián Ratica) dopĺňajú skutočnú záležitosť, ktorá, spolu s textovým materiálom typu básnickej zbierky, radí CD do zlatého fondu pesničkárskej elity ostatných 40 rokov, čo akcentuje aj grafické stvárnenie obalu (Miloš Janoušek) a vydarená bookletová príloha.
PAVEL MALOVIČ