„Inšpirácia je všade okolo nás a my ju len s pokorou zaznamenávame a preklápame do hudobného výrazu,“ hovorí kapelník Richard Ďurana o symbolickom význame mena jeho skupiny Space Recorder. Názov, ktorý by sa dal voľne preložiť ako „vesmírne nahrávadlo“, evokuje aj koráb vydávajúci sa, v duchu sci-fi filmov 70. rokov, na cesty časom do neprebádaných hlbín vesmíru.
S nákladom vzoriek, ktoré cestou späť stačila jeho posádka - za pomoci niekoľkých zvukových inžinierov a producentov - už aj spracovať, sa v týchto dňoch Space Recorder vracia už po druhýkrát. S kapitánom Richardom sme sa porozprávali o tom, aká bola cesta a čo zo svojej vesmírnej misie priváža.
Skupina Space Recorder má na konte svoje druhé CD a s ním aj výrazný facelift v osobe novej speváčky. Saša Malá patrí k zjavom, akých sa na našej scéne nevyskytuje veľa. Ako by si charakterizoval ju a jej prínos do kapely?
Saša je pre mňa niečo ako diamant. A to hneď z troch dôvodov. Za prvé: drahé kamene neležia na ceste a nečakajú, kým o ne niekto zakopne. Naopak, treba ich hľadať, a často k tomu môže dopomôcť náhoda. Tak to bolo aj v tomto prípade. Saša sa kedysi venovala klasickému spevu, spievala ako tínedžerka v barovej kapele a potom si dala od spevu pomerne dlhú pauzu. Po prvom albume, ktorý som naspieval ja, som hľadal hlas, ktorý môže Space Recorder posunúť do ďalšieho levelu, a po dlhom neúspešnom hľadaní som zverejnil inzerát. Prihlásila sa aj Saša, a hneď na prvej skúške som skoro odpadol. To je druhý dôvod: vedel som, že som našiel drahokam v podobe zaujímavej farby hlasu, výrazu a tonality. No a tretí dôvod je, že Saša je, podobne ako kryštalické formy uhlíka, trpezlivá. Vydržala v kapele 6 rokov, kým sme vydali album, čo je pre mnohých umelcov čas na účinkovanie v 3 kapelách (smiech).
Na zložení skupiny je zaujímavá aj sociálna pestrosť a rôznorodosť oblastí, z ktorých pochádzajú jednotliví hráči. Nie sú to obvyklé kamarátstva z ulice, alebo spolužiacke združenia. Čo vás v kapele a hudbe, ktorú robíte, spája. Je to rovnaký vkus?
Máš pravdu, každý z nás je z úplne inej oblasti. Máme v kapele marketérku, IT odborníka, predajcu online reklamného priestoru, remeselníka - obkladača, študentku medzinárodných vzťahov a ekonóma. Kapela sa v tejto zostave nedala dokopy naraz, práve naopak, je výsledkom viacerých zmien a hľadania. Len pred štvrťrokom, už po dokončení albumu, prišla do kapely saxofonistka Kika, čo tiež ilustruje, že sme s hľadaním ideálneho výrazu kapely neprestali. O spoločnom vkuse sa tiež veľmi nedá hovoriť. Máme v kapele vyznávačov rôznych žánrov a skôr než vkus nás spája spoločný cieľ. Tým je zaujímavá a pestrá hudba, ktorá sa môže páčiť. No a práve vkusová pestrosť dosahovaniu tohto cieľa napomáha, pretože každý prináša do konečnej podoby pesničky niečo iné.
Rišo, ty si šéfom kapely aj známeho ekonomického inštitútu. Oboje vyžaduje profesionálne know-how a zároveň isté diplomatické nadanie pri práci s ľuďmi. Je tento pomer predpokladov približne rovnaký v oboch prípadoch, alebo sa líši?
Hm, teraz si ma zaskočil, nad týmto som nikdy neuvažoval. Hovorí sa, že výsledky šéfa sú vždy len také dobré, akých dobrých ľudí má okolo seba, ale ja by som v kapele svoju rolu určite nenazýval šéf. Som skôr koordinátor. Rozhodujeme sa spoločne, finálnu podobu pesničiek tvoríme spoločne, nezriedka ma vo finále pesnička úplne iný zvuk a formu ako bol nápad, ktorý som do kapely priniesol. Nie sme zoskupenie najatých profesionálnych hudobníkov a nespája nás túžba po zárobku alebo existenčná závislosť na hraní, takže si vieme veľmi otvorene vydiskutovať každý problém či nejasnosť, čo vlastne znamená, že v kapele žiadnu diplomaciu netreba. Vieme si všetko povedať priamo do očí.
NAHRÁVANIE
Väčšina trackov vznikla v štúdiu Loft u bubeníka Jara Žiga mladšieho. Aké parametre boli rozhodujúce pri tejto voľbe a aká vládla počas nahrávania atmosféra?
Hľadali sme štúdio, ktoré má dobré vybavenie, ktoré nás finančne nezruinuje, ale predovšetkým sa dokáže prispôsobiť našim časovým možnostiam. Ako pracujúci ľudia sme nemohli sedieť v štúdiu počas dňa, naopak, väčšinou sme začínali podvečer a nahrávanie prebiehalo do neskorej noci, či skôr skorého rána. No a na to, aby prebiehalo nahrávanie príjemne v takýchto hodinách, potrebuješ v réžii človeka, ktorý má vždy dobrú náladu, vie čo robí, a prípadne ti dokonca vie poradiť aj aranžérsky. Veľmi sme si nahrávanie užívali, a snáď to počuť aj na pesničkách na albume. A keby si chcel niekto pozrieť video, ktoré zachytáva náladu počas nahrávania, môže si pozrieť videoklip k pesničke I Will Never Know.
Medzi hosťami v booklete je aj meno Adam Kuruc. Kto to je a ako sa pri vzniku nahrávky a na finálnej podobe albumu prejavila jeho účasť?
Adam je skladateľ, producent a inštrumentalista, známy hlavne kvôli spolupráci s Katkou Knechtovou. Okrem toho ale hrá a tvorí aj v kapele Persona Grata, kde pôsobí aj náš basák Timo. Za seba môžem povedať, že som v živote nestretol človeka, ktorý by vedel hudbu uchopiť do slov tak ako Adam, a to, čo mnohí cítime, ale nevieme vyjadriť, dokáže krásne popísať. Konzultovali sme s ním podobu vybraných pesničiek pred odchodom do štúdia a jeho rady a odporúčania naozaj pomohli aj nám samým lepšie uchopiť jednotlivé pesničky. Okrem toho, že nám pomohol aj takto producentsky, nám aj nahral klavír a klávesy do niekoľkých pesničiek, a navyše nikdy nezabudnem jeho motivačný vklad, ako nám stále prízvukoval, že ak sa nám naše pesničky páčia a projektu veríme, musí to dopadnúť parádne.
Ďalším z producentov je aj Erik Horák, v ktorého štúdiu Lososound vznikli dve nahrávky. Za čo ste vďační jemu?
Erikovi sme vďační za dve veci. Za prvé, ako dokázal uchopiť naše nahrávky a že dokázal nielen pretaviť naše predstavy o zvuku do reality, ale dokonca aj sám producentsky prispel ku konečnej štruktúre a zvuku niektorých pesničiek. No a za druhé, jeho vklad sa nám tak páčil, že sme sa rozhodli u neho donahrávať k pôvodnej osmičke pesničiek ďalšie dve, a sme strašne radi, že sme to spravili.
You Said Sorry and You Left Me
VONKAJŠÍ KABÁT
Titulný obrázok na obale CD pripomína trochu rukopis nórskeho expresionistického maliara Edvarda Muncha a jeho najznámejší obraz Výkrik. Je to náhoda? Čím ladí tento obrázok s pozitívnou hudbou Space Recorder?
Podobnosť s Munchom je čisto náhodná, a vlastne nás to ani nenapadlo, kým to nespomenul niekto na Facebooku. Autorkou grafiky, ktorá pokračuje aj na zadnej strane CD, je Julie Arely, mladá talentovaná výtvarníčka z Brna. Ak otvoríš CD tak, aby si videl celú maľbu, uvidíš dve postavy, muža a ženu, ktoré sa držia za ruky, ale zároveň sa každá postava pozerá opačným smerom. Názov albumu je You Said Sorry and You Left Me, teda „povedal si prepáč a opustil si ma“, a osobne si ani neviem predstaviť maľbu, ktorá by túto emóciu vedela vyjadriť krajšie.
Spievate anglicky. Má na to vo vašom prípade väčší vplyv zvukomalebnosť v spojení s hudobným štýlom, alebo zameranie kapely?
Určite platí to prvé a ďakujem ti za toto slovné spojenie, odteraz to budem používať pri tejto otázke, pretože prichádza často (smiech). Ja som doteraz odpovedal trochu ťarbavo, že sa mi slovenčina do našej hudby nehodí, a nejako automaticky ma pri tvorbe napadajú anglické spojenia, akosi mi to tam jednoducho viac sedí. Takže áno, zvukomalebnosť v spojení s našou hudbou.
Aké sú témy textov?
Texty sú pomerne rôznorodé a venujú sa predovšetkým, ale nielen, medziľudským vzťahom. You Said I Said je napríklad partnerský spor, vzájomné výčitky a tiež to, ako tieto výčitky vníma jedna aj druhá strana. I Will Never Know, ktorá bola prvým singlom z tohto albumu, je o neustálom pochybovaní, jednak o sebe, ale aj o sebe vo vzťahu k iným. O tom, že častokrát robíme veci, o ktorých dopredu vieme, že nemusia byť správne. Let the Peace Work Its Way je o pokúšaní osudu, o tom, ako sa navzájom ľudia vo vzťahoch odcudzujú tým, že sa navzájom málo počúvajú, a o hľadaní vnútorného pokoja. Možno uvediem preklad úryvku textu: Vzdala som to a mám ten blbý pocit / Moja myseľ je prázdna a srdce mi krváca / Keď strácam svojho hrdinu / So všetkými jeho klamstvami. Pesnička Snow je o tom, ako padajúci sneh upokojuje naše svedomia a utišuje hnev. Ale samozrejme ,máme aj optimistické pesničky, odkazom If I Had Money to Burn je výkrik o tom, že sa netreba báť a bez strachu prekonávať všetky prekážky, a o tom, že treba žiť tak, aby človek nepremeškal jediný deň života.
Z čoho pramení tá hudobná pestrosť na albume?
Na toto nemám odpoveď. Nápady prichádzajú väčšinou spontánne, popritom ako si len tak hrám na gitare, prípadne teraz už aj na klavíri. Nesnažím sa nikoho imitovať a už vôbec nie podobať sa, a jednoducho nejako to tak je, že každá pesnička je iná. Ale jedným dychom musím dodať, že to, ako pesničky vyzerajú na konci dňa, je výsledkom aranžérskeho úsilia celej kapely, a neraz sa celkom dobre bavíme pri púšťaní pôvodných nahrávok, ktoré som priniesol na skúšku.
ŠÍRENIE
Space Recorder nie je skupina neznáma, ale zatiaľ nepatrí ani k hedlajnerom, ktorí by zvyšovali návštevnosť festivalov. Niet pochýb o tom, že máte čo ponúknuť (nová platňa, zaujímavá speváčka...), prezraď aká cesta pre ďalší postup sa vám javí v tejto pozícii najvhodnejšia?
Tento rok plánujeme album podporiť intenzívnym živým hraním. Veríme, že najlepšia forma oslovovania poslucháčov je dobre a energicky zahratý koncert, po ktorom zostane good vibe a pozitívna emócia. Ak sa podarí, po koncertoch na Slovensku a v Česku by sme chceli odohrať aspoň pár koncertov aj mimo česko-slovenského teritória. Samozrejme, našu hudbu si už môžu poslucháči vypočuť na Spotify, Deezer, iTunes či Google Play a určite budeme oslovovať aj klasické rádiá a dúfať, že sa niektorá pesnička niekde uchytí v rotácii.
Hráte vlastnú tvorbu. Hudba aj texty pochádzajú takmer komplet z tvojho pera. Je o tebe známe, že k ochrane autorských práv máš špecifický postoj, s čím súvisí aj to, že ste nevyužili služby domácej organizácie SOZA, ale skladby máš licencované v systéme Creative Commons. Prečo ste zvolili práve tento spôsob a ako to súvisí s vašou koncepciou šírenia hudby a povedomia o kapele Space Recorder?
Áno, máš pravdu. Ja som kritikom súčasného systému práv duševného vlastníctva, ktorý spory, vyplývajúce zo vzácnosti, nerieši, ale naopak vytvára. O tejto absurdnej obrátenej kauzalite aj prednášam študentom či verejnosti s tým, že apelujem, podobne ako mnoho pribúdajúcich ekonómov, vrátane niekoľkých nositeľov Nobelovej ceny, na revíziu tohto systému, ktorý spomaľuje technologický vývoj a kreativitu. Aby som bol konzistentný so svojím názorom, nemohol som vydať album chránený klasickým copyrightom, a preto som kapelu presvedčil, aby sme album vydali pod jednou z najširších foriem licencie Creative Commons. Myšlienky, nápady a idey sa majú šíriť a nie monopolizovať. Ak si preto niekto stiahne našu hudbu z torrentov alebo tam hoci aj zavesí celý album, nehrozí mu, že pôjde do basy alebo bude musieť zaplatiť pokutu tak ako pri dielach chránených copyrightom. Iní umelci a tvorcovia môžu naše pesničky alebo ich časti používať vo svojich dielach, tak ako sa to dialo za čias Bacha či Čajkovského. Okrem toho, keďže CC je pomerne nový koncept, ktorý je na Slovensku stále v plienkach, mu chceme aj takto pomôcť a aj sami využiť toto novátorstvo pri promovaní nášho albumu.
MARTIN CHROBÁK