Ľudové Mladistvá je mladá slovenská skupina, ktorá pôsobí na rozhraní jazzu, folklóru a moderných, dajme tomu tančných žánrov. Jej kapelník, klavirista, aranžér a tvorca konceptu Martin Majlo Štefánik (*1993) sa prvý krát dostal do povedomia ako člen hip-hopovej formácie A.M.O. Začínal s reggae, inšpiroval sa skupinou Collegium Musicum, počúval klávesy Raya Manzareka a hudbu Doors, od ktorých sa dostal až k súčasným, rýchlo sa striedajúcim žánrom. Nikdy predtým ale nebol folkloristom.
Začal študovať kompozíciu na konzervatóriu, ale v súčasnosti sa viac venuje vlastným projektom. Ťažiskom Majlovej kreatívnej aktivity sú Ľudové Mladistvá, ale paralelne s nimi založil aj kapelu General Fox. Toto zoskupenie funguje ako nájomná sprievodná kapela, ktorá hráva s rapermi. Na koncertoch doprevádzali Separa, Boy Wondera, absolvovali turné s Majkom Spiritom a H16. Popri tom hráva s Emou Drobnou, hral s Celeste Buckingham... Nebráni sa žiadnemu štýlu, každý mu dopomôže k novým zážitkom a novým objavom. Cení si svoju schopnosť kombinovať žánre a používať prvky z jedného v tom druhom, čím objavuje stále nové hudobné horizonty. Hraním rôznych žánrov si rozširuje svoj muzikantský slovník a výrazové prosriedky.
Brána k folklóru
Na počiatku bolo školské zadanie upraviť ľubovoľnú tému do variácií. Začal improvizovať a spod prstov mu vyplynula melódia piesne Ej padá padá rosička, ktorú, vychádzajúc zo svojich jazzových vzorov, upravil do ôsmich variácií. Túto skladbu nahral na Youtube a považoval vec za ukončenú. Nahrávka sa ale zapáčila a z rôznych strán začal počúvať, že by v tomto duchu mal pokračovať ďalej. Výzvu akceptoval s cieľom nahrať EP s úpravami ľudových skladieb podľa svojho gusta. Nakoniec to ale neplánovane prerástlo až do vzniku súčasného úspešného projektu Ľudové Mladistvá, v ktorej sa stretli harcovníci hip-hopu s folkloristami.
Muzikantské kritériá a metódy
Majlova predstava o spoluhráčoch je taká, že vo svojej kapele by chcel byť najslabším členom, lebo „vtedy by tá kapela hrala tak, ako chce on“. Jeho spoluhráči musia svoj nástroj ovládať, ale nesmú byť urážliví. Ako kapelník spolupracovať s ľuďmi, ktorým môže na rovinu povedať čokoľvek, bez toho aby sa urazili. Musia byť ochotní pracovať na vyriešení problému.
Skladby pre Ľudové Mladistvá nevznikajú z improvizácie skupiny, ale základná forma sa rodí individuálne doma. Pri aranžovaní Majlo zapisuje do partitúr všetko okrem sól. Na skúške sa hrá čo je v notách, ale až tam sa začínajú veci reálne budovať a upravovať. Ak huslista zahrá niečo po svojom, ale lepšie než bolo napísané, akceptuje sa to.
Postarom a ponovom
Folklór v súčasnosti na Slovensku prežíva svoj X-tý revival. Samotné harmonizovanie ľudových melodií nie je nové, ku kombináciám s jazzom dochádzalo už v 60. rokoch. Ak by sme sa chceli dopátrať, v čom je rozdiel medzi vtedajším a súčasným prístupom, dostali by sme sa pravdepodobne od novej farby zvuku, ktorá vyplýva z rozdielu niekoľkých desaťročí i nových technológií až k rytmu, ktorý sa vo viacerých žánroch postupne menil a mení zo swingujúceho na rovný. Rytmus je hudobná kategória, v ktorej sa v menších či väčších cykloch všetko vracia. Začiatkom 21. storočia, s príchodom muzikantov ako Chris Dave sa začali lámať beaty. Začalo sa hrať mimo beatu a dozadu, aby to šlapalo a groovovalo. V súčasnosti akoby sa zase všetko vracalo na prvú a trendom je hrať presne ako hodinky.
Analógia o skracovaní cyklov funguje aj v historickom kontexte. Kedysi sa hudobné štýly udržali 100 až 200 rokov, v súčasnosti niektoré nové trendy, hlavne v elektronickej hudbe, nevydržia ani rok. „Mali sme tu drum'n' bass, potom prišiel dubstep, future bass, trap... Mám 24 rokov a zažil som vývoj všetkých týchto žánrov, čo mi príde vtipné v porovnaní s tým, že v baroku alebo klasicizme sa podobné zmeny diali až po generáciách. Samozrejme nedá sa to celkom porovnávať, ale fakt je, že reálne v súčasnosti zažívame vývoj a výmenu žánrov za veľmi krátku dobu. Doba sa zrýchľuje nie len v technológiách. Ľudia sú nastavení tak, že im už nestačí, aby jeden žáner vydržal dlhšie ako dva roky.“
Pri takomto nastavení nie sú celkom neoprávnené ani obavy, že sa dbá viac na formu, než na obsah. Majlo však nemá čas byť v rozpore s dobou a berie ju aká je. Má rád priveľa vecí, ktoré uprednostňuje pred tým, než aby nadával na to, že kedysi bolo všetko lepšie. „V konečnom dôsledku, ja som sa narodil v deväťdesiatom treťom roku, takže ani neviem, čo znamená kedysi.“
Majlov prístup je optimistický. Nechce si kaziť náladu a strácať čas zlou hudbou, naopak, je presvedčený, že v súčasnosti je na Slovensku množstvo hudby, ktorá je fakt dobrá a stojí za to poukázať skôr na ňu.
Skok späť k folklórnym zdrojom
Majlo sa začal venovať úpravám folklóru bez hlbšieho poznania zdrojov. Jeho rodičia neboli folkloristi, sám nebol členom žiadneho súboru. Začal pracovať s témami, ktoré boli z jeho pohľadu známe, ale z pohľadu ortodoxných ľudovkárov je to komerčný folklór. Preto prišiel hľadať nové zdroje do SĽUK-u a odniesol si odtiaľ 10GB archív autentických nahrávok z dedinských kuchýň a dvorov. Podľa vlastných slov tam nachádza „také veci, z ktorým má zimomriavky a to aj bez toho, aby tam boli zaujímavé bicie, či harmónie“, teda prvky, na ktoré reagoval v hudbe doteraz. Viacero skladieb z týchto zdrojov už majú Ľudové Mladistvá v koncertnom repertoári, ale kvôli vyváženosti aj neortodoxne založeným poslucháčom ich stále kombinujú aj so známymi melódiami.
Na koncerty sa vozia Citroënom
„Som šťastný, že mladej slovenskej kapele ako sme my pomohla takáto firma. Po tom, ako sme získali ocenenie v rámci Radio_Head Awards, získali sme od partnera tejto súťaže možnosť dopravovať sa na koncerty autom Citroën. Auto bolo ale jedno a nás je v kapele deväť, pričom niekedy cestujeme na koncerty až dvanásti. S malou dušou sme volali do C Automobil Import, či by sa nedalo získať väčšie auto. Reakcia bola, že jasné, dáme vám dve, nech je to v pohode! Citroën je pre mňa symbolom toho, že keď sa chce, dá sa pomôcť. Ja mám vodičák krátko, za tú dobu som šoféroval dve autá, takže neviem, či by nám nejaká iná značka eventuálne vyhovovala svojím vybavením a jazdnými vlastnosťami viac, alebo menej. Som šťastný, že nám Citroën (v slovenskom zastúpení C Automobil Import) pomohol a technické detaily neriešim. Veľkou prednosťou tej firmy je, že dokáže komunikovať s domácim prostredím a chce podporiť to, čo považuje za sľubné a perspektívne. Je od nich veľkorysé, že vyjdú v ústrety aj mladej, neveľmi známej kapele a nie iba overeným menám, ktoré by boli pre nich väčšou komerčnou zárukou. V tejto dobe sa väčšinou stretávaš len s tým, že všetko je problém. Potom sa zjaví firma ako C Automobil Import, kam bez problému prídeš a dostaneš dva kľúče. Spýtajú sa len, kedy im autá vrátime a keď povieš, že v pondelok, je to bez problému vybavené. Je to potešujúce, že značka, ktorá sem prišla z Francúzska a vyrába tu svoj model auta si buduje svoje dobré meno tak, že je ochotná pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú.“ Aj tak môže vyzerať reálna podpora domácej scéne.
A čo odkázať ľuďom, ktorí dočítajú článok o Ľudových Mladistvách až do konca?
„Nech počúvajú to, čo ich baví a nech hľadajú dobré veci. Hlavne nech neriešia to, čo ich nebaví, lebo je zbytočné upozorňovať a zvyšovať promo hudbe, ktorá nie je dobrá. Prospešnejšie pre všetkých bude zdieľať dobrú hudbu, ktorá nám tu chýba. Takýmto spôsobom môžeme dostať Slovensko aj do zahraničia.“
MARTIN CHROBÁK