Vyjdite každý deň na poludnie na to isté miesto a s pomocou filtra na fotoaparáte odfoťte slnko. Keď vytvoríte z fotiek samostatnú koláž, zistíte, že slnko v priebehu roka vytvorilo svojou celoročnou dráhou akúsi osmičku. Táto dráha dostala pomenovanie Analemma, rovnako ako experiment dvojice Shina (Longital) a Slavo Solovic. Experiment, ktorý si vyžaduje poslucháča celého. Poslucháča, ktorého popovosť, estrádnosť a povrchnosť v hudbe neuspokojuje, poslucháča, ktorý je ochotný zadržať dych a ponoriť sa do atmosferickej koláže hudby s textom. Čím je nahrávka unikátnejšia, zvláštnejšia, vybočujúca z radu, tým viac je dôležitejšie jej správne odkomunikovanie k potencionálnemu poslucháčovi. Podľa tvorcov ide o album na dlhé zimné večery. Miesto však nájde počas celého roka. Rozhodnúť sa pre tento album je rozhodnutím mať čas. Analemma chce blízky a individuálny posluch. Má sa však čím odmeniť za toľkú poslucháčsku pokoru? Po muzikálnej stránke určite. Analemma je projekt, kde hudobný základ – filmový, minimalistický a až industriálny – bol vopred skomponovaný. Nahrávka plynie v jednej meditatívnej, melancholickej a premýšľavej línii. Neponúka záchytné body, pozýva do prepracovaných podkladov. Shina sa svojím rozprávačským prejavom zlieva do farbistej, ale monotónnej atmosféry. Opakuje sa s jej vlastným spôsobom nerytmického rozprávačstva tak, ako ho poznáme z radových albumov. Jasné, nie je to Longital, hoci Shinin hlas je jeho synonymom a spolu s ňou je na nahrávke longitalské kúzlo. Shina je tu ešte osobnejšia a hĺbavejšia. Analemma je zaujímavá, ale aj po niekoľkonásobnom vypočutí plochá a monotónna. Albumu by dramaturgicky pomohla aspoň jedna výraznejšia zmena. Radikálna zmena, rýchle, ale ani extrémne pomalé pasáže tu nedostali priestor. Z ostatných projektov Longitalu vieme, že treba čakať na divokosť, drajv, zmenu v podobe násilného prebudenia. Tu Shina aj Slavo vsadili na pokoj v čase a priestore. Pre bežného smrteľníka pohybujúceho sa na hranici popu a alternatívy nemusí byť vôbec Analemma ľahko stráviteľné sústo. Dokonca nemusí vo vás ani zanechať melódiu, pasáž či frázu. Jej existenciu treba rešpektovať, lebo si určite nájde svoje miestečko v nemasovej hudobnej produkcii.
***