Albumy Zrní sú malými sviatkami. Verím, že nielen fanúšikovia majú doma krásne prevedenie albumu Hrdina počítačový hry jde do světa (2011). Najpriaznivejšie hodnotenou nahrávkou skupiny je stále Soundtrack ke konci světa (2012) v obyčajnom digipacku. Ostatný albumJiskříci vychádza v neobvyklom prevedení. Dvojbooklet v priehľadnom obojstranne vyberateľnom obale s logom imitujúcim 3D obrazy. Dýcha z neho skromnosť a minimalizmus, ale zapozeranie sa do vnútra je maximálne odvďačené. Podobné je to aj s obsahom.
V prvom rade musíte mať zodpovedanú otázku, či je tvorba kapely z Kladna pre vás. Zrní boli viackrát nominovaní v rôznych kategóriách českého Anděla. So spomínaným Soundtrackom získali cenu Objav roka. Na alternatívne znejúcu, píšucu i spievajúcu skupinu je pozoruhodné, na koľkých frontoch ocenení a hodnotení dokážu zaujať (alternatíva, folk, country, skupina, klip). Zrní sú verní svojmu komornému akustickému prevedeniu, do ktorého miešajú prvky beatboxu, drsných dvojzvukov huslí a hľadania sa v smutnosmiešnom videní sveta. Posolstvo, s ktorým prichádza Jiskříci, sa tentokrát minimálne opiera o rým, je blízke hovorenému tempu a prúdu myšlienok. Pri Zrní je zaujímavé ako dokážu do jednoduchého folklového vybrnkávania, predzvesť táborákovej hymnickej pesničky, vložiť elektronické zvuky a dozvuky. Z pôvodne optimistického vybrnkávania dokáže zvyšok kapely vytrieskať vyblednutú náladu a naopak. Aj na tomto albume znásobujú ťažké a úderné zvuky basgitary pochodovosť bicích či rytmickosť beatboxu. Jiskřícinajviac charakterizuje experimentovanie so zvukom a elektronikou. Album začína z ničoho, vynorenie sa celého zvuku má čas a vyvalí sa v celej pestrosti.
Cez kapely ako Zrní či Jananas, ale aj iné našiel folk v Čechách akúsi obrodu. Synthpopový podklad sa objavil aj na nedávnej nahrávke Nohavicu. Folkové dedičstvo minulého storočia tak ide vlastným smerom, nabralo nový dych formou akéhosi elektrofolku, v ktorom stále dominuje ono akustické gitarové. Elektronika, či skôr digisound nie je v úzadí, ani neprehlušuje, práve naopak, je rovnocennou časťou piesní.
Jiskříci nie je hitový ani pesničkovo chytľavý. To nebola ani predošlá Následuj kojota (2014), no témy, či skôr generačné výpovede však neťaží až taká melanchólia a bezútešnosť. Jiskříci dýcha nádejou, ku ktorej sa treba prepočúvať a prepracovať. Už to nie je o nápaditosti, sviežosti a objavovaní vlastného jazyka novým hudobným zoskupením. Svoj priestor čas a základňu Zrní majú stabilnú a vernú. Novou nahrávkou len potvrdzujú, ale nerecyklujú. Potešia tých, ktorým imponovala ich experimentálna tvár počítačových zvukov.
Zrní svoju kompletnú diskografiu sprístupnili na internete. O to vzácnejší je originál, ktorý vtiahne vizuálom aj obsahom.
****
JURAJ GONŠOR