Kedysi bol u nás folk viazaný skôr na mestské a (aspoň do istej miery) aj na trampské prostredie. Folkový pesničkár vychádzal najmä z hovorovej reči, civilných, každodenných tém, z nadhľadu, ktorý nemal ďaleko k sarkazmu, irónii, k spochybňovaniu tabuizovaných tém.
S nástupom milénia sa však toto spektrum obohatilo o nové témy, štýly i prístupy. Objavili sa noví pesničkári, ktorí vo svojej hudbe, ale aj v textoch výrazne nadväzovali na ľudové tradície a folklór, slovanstvo, pohanské tradície. Už to nebol mestský folk, naopak - hľadali si svoje témy, vlastné vyjadrovacie prostriedky. V duchu slovanských predkov prijímali nové mená, ich piesne obsahovali odkazy na návrat človeka ku svojim koreňom, k zemi, k prírode, objavili sa pojmy ako rodofolk, novodrevné piesne, piesňodary...
Toto všetko, alebo takmer všetko, platí aj pre najnovšie cédečko Jana Svetlana Majerčíka. Na rozdiel od prvých albumov a ranej tvorby však už nové pesničky nemajú zovretosť ľudovkovej štylizácie, svojou voľnosťou naopak poskytujú oveľa väčší priestor pre meditatívne nálady. Piesne plynú ako pokojná rieka, slová sa vynárajú a zas strácajú v krehkých vlnách gitarových podohrávok. To, že Svetlan je výborný gitarista, nemusí dokazovať rýchlosťou prstov ani komplikovanosťou sprievodu. Naopak, fajnšmekersky sa pohráva s tónmi a farbami svojej gitary a ostinátne, opakujúce sa motívy tvoria spoľahlivú sieť pre intarzie slov a pradená úvah.
Na koncertoch si zväčša bohato vystačí len s gitarou, na cédečkách mu vypomáhajú spriatelení hudobníci. Pridané nástroje na nahrávkach pesničkárov nemusia byť vždy nevyhnutné, veď nádherný zvuk gitary v rukách majstra dokáže nahradiť celý orchester. V Majerčíkovom prípade však aj sprevádzajúca trojica – družina s lakonickým názvom Tosúoni – vie nájsť svoje miesto bez toho, aby sa presadzovala. Tu citlivo podfarbuje, inde zas dramaticky umocňuje text a náladu piesní, ako napríklad sláčiky a klavír v piesni Ostanem doma, pripomínajúce piesne zosnulého poľského pesničkára Mareka Grechutu a jeho súputníka Jana Kanty Pawluśkiewicza.
****
MILOŠ JANOUŠEK