Pomaličky leto odchádza, jeseň klope na dvere a s ňou prichádza vinobranie a burčiaková sezóna.
Muzikanti v kapelách zažívajú všelijaké veselé príhody, veď sme vlastne taká veľká rodina. Inak to nebolo ani v tej našej bláznivej bande CHVM. Fungujeme už skoro 40 rokov.
V roku 1984 ešte počas nášho vysokoškolského štúdia, ako aj každý iný rok, sa konalo vinobranie v Rači. Naši chlapci z kapely sa držali starého známeho pravidla, koľko litrov máš krvi, toľko litrov burčiaku musíš vypiť. To aby sa krv prečistila. A tak vyrazili vlakom z Trenčína do Bratislavy už v nedeľu poobede, aby si tú krv prečistili. Mne sa podarilo doraziť na Mladú Gardu až o jedenástej večer a čistenie krvi som neabsolvoval. Keďže nikto na internáte ešte nebol, ľahol som si spať. Ubytovanie bolo vtedy na prízemí a o polnoci zamykali internát,aby žiadni narušitelia nerušili pokojný spánok študentov. Zrazu asi o jednej v noci niekto klope na okno. Pomaly rozlepujem oči a snažím sa otvoriť okno. O dve sekundy nasleduje razantnejšie zaklopanie. Okno sa rozbíja. V tej chvíli otváram a vidím úkaz ako z filmu. Traja králi, Oblak, Ivan Hlava a Rasťo stoja na 1203ojke zaparkovanej presne pod naším oknom. Jeden omotaný elektrickým káblom, na ktorom bolo asi 200 farebných žiaroviek, druhý mal pod pazuchami 20 veľkých cedulí s nápisom PEČENÉ HUSI a BURČIAK a tretí mal ešte dve plastové fľaše burčiaku. Do cesty. Vypadalo to tak, že krv majú prečistenú, alebo skôr vymenenú za ten burčiak. Tak som im pomohol dovnútra aj s tým materiálom. Strecha tej 1203ojky sa prevalila pod tlakom troch chlapov a vznikla tam normálna vaňa. To, že sú prečistení dokonale, bolo aj počuť. Bľabotali niečo o tom, že vinobranie sa už skončilo a tak to tam trošku pomáhali baliť a upratovať a tie všetky veci sa nám zídu na koncert do Primafu, čo bol dnes už legendárny vysokoškolský rockový klub. Najprv ten kábel so žiarovkami omotávali okolo predlaktia, ale keďže ho bolo veľa tak ho omotali okolo celého človeka. Ďalej z nich vypadlo, že po ceste z Rače z električky okno vypadlo, keď sa oň prudko opreli, ale že sa tvárili nenápadne a tak všetko bolo v poriadku. Ráno prišiel šofér z toho prevaleného auta a znovu klopkal na okno. Keďže v noci pršalo, mal na streche celkom milé jazierko. Pýtal od nás náhradu škody. Keďže sme náhodou mali pod posteľou päť šampusov, tak ich zobral ako odškodné a bol spokojný. Vošiel do auta a nohami zospodu vytlačil to jazierko. Ešte sme zalepili deravé okno páskou a igelitom, lebo naozaj sa už ochladilo a bolo vybavené.
Žiarovky sa v Primafe krásne rozsvietili a odvtedy sme mali už len veselé a farebné koncerty. A tie cedule PEČENÉ HUSI a BURČIAK? No tie nám boli naozaj na prd....
Tak šup šup všetci prečistiť krv...
ĽUBOŠ DZÚRIK