Roky bola ženským hlasom skupiny Hrdza. Pre mnohých fanúšikov je Rabada poznávacím znamením zoskupenia hrajúceho folklór v gitarovom šate. Veronikina Lúka je už na svete, je pestrá, veselá, zvukovo viac oblečená do popu, no verná ľudovým motívom.
Príjemné, miestami krehké na počúvanie, chvíľami s chuťou na drajv mladej baby z Hrdze. Práve tá drzosť a divokosť niekdajšej Veroniky je veľmi v úzadí, ba až chýba. Na Lúke sú dôležitým nástrojom husle Michala Brandysa, tiež pôvodne člen kapely Hrdza. Určite by však bolo chybou opomenúť celý pestrý ansábl (akordeón, cimbal, bicie, akustické gitary).Popovým zvukom sa veľmi líši od predošlej Veronikinej kapitoly, a to je dobre. Nepopiera rádiové ambície do etna aj do popu. No práve v ženskom pope Veronikinej generácie, kam šťava albumu smeruje, je silná konkurencia (Kirschner, Knechtová, Čírová, Martausová, Smatanová), nehovoriac o mladšej generácii speváčok.
Rabada má však navrch v tvorbe autorských piesní na folklórnu tému. Úvodná Husičky si s úctou požičala motív zo Suchoňovej Páslo dievča pávy. Vydarený celoautorský počin je aj pieseň Zabudni. Text titulnej skladby Lúka napísal Vlado Krausz. Miesto na albume majú dve preložené rusínske piesne Pasia a živelnejšiu Ľubím cigána Jána. Poslovenčenie ľudových piesní sme tu mali aj pred storočiami, pri putovaní piesní pomedzi regióny a štáty, takže ide o pochvalné pokračovanie tradície. Veronika je východniarka, ale je verná mäkkej slovenčine, čo neznie umelo, ale ani pateticky národne. Od Vrbovských vŕb si vybrala na album žartovnú Čapila, zabila, čím v domácej etnoscéne urobila azda prvý cover.
Veronika ako speváčka, ale aj spoluautorka piesní zdôrazňuje spevavú zložku. Hudobne skladby otvárajú krátke medzihry, jadro tvorí spev. Dvojhlasy, zbory, popevky, radosť zo zvonivého hlasu. Pesimizmus či pochmúrno sa nevlečú ani z balady Kone.
Čas od času udrie aj v strednom prúde pozornosť na folklórnu tému. Veľa divožienok s autorským folklórom tu nemáme. Prídu, odídu, striedajú miesta v zoskupeniach. Veronikina Lúka je predzvesťou, že tadiaľto cesta určite vedie.
***1/2
JURAJ GONŠOR