V priestoroch nádvoria Neogotického kaštieľa v Galante sa 26. mája 2019 uskutočnilo podujatie Chyťme sa za ruky už po desiaty raz. Pripravilo ho občianske združenie Milan Štefánik pre mentálne a fyzicky postihnutých z Trnavského kraja a pre ich kamarátov z Galanty, ktorý ponúkol bohatý program v podaní pestrých hudobných žánrov, skákania v nafukovacom hrade, maľovania na telo a tvár a tiež maľovania obrazov či práce s voskom a sadrou.
Už pri vstupe do areálu bolo počuť lahodné tóny, ktoré sa všade rozliehali a unášali návštevníkov do čarovného sveta radosti, pohody a dobrej nálady. O nej hovorí aj moderátor Marián Miezga.
„Táto akcia ma veľmi baví. Čo sa týka týchto detí, chcem im odkázať, že či sme zdraví alebo máme nejaký postih treba si každý jeden, jediný deň užívať, každú jednu minútu a sekundu, lebo život je nádherný.“
Na túto akciu sa tešila aj speváčka Celeste Buckingham.
„Vždy sa teším z takýchto akcií a hrávame ich veľa, ale túto konkrétne sme ešte nehrali. Každý rok sme to nejakým spôsobom nestíhali dátumovo. Vždy sme niečo mali, bola som odcestovaná, tak som veľmi rada, že tento rok sa to konečne podarilo a mohli sme aj s kapelou prísť.“
Deti s mentálnym a fyzickým postihnutím poukázali na inú stránku života a svojou radosťou a čistotou vnášali svetlo a teplo do sŕdc. Vie o tom aj Celeste Buckingham, ktorá mala bratanca, ktorý bol ťažko postihnutý a má kamarátov a známych, ktorý podľa jej slov žijú inak. Ako sama o tomto publiku hovorí:
„Je to iné publikom. Sú nimi detičky, ktoré patria asi medzi tých najvďačnejších ľudí. Vedia najlepšie vyjadriť svoju vďaku a šťastie. Tešia sa z toho viac ako niektorí ľudia, ktorí si za podujatie zaplatia lístky. To je skvelé vedieť pre umelca.“
Svojimi slovami ju dopĺňa aj Milan Tomčala zo skupiny Ventil:
„Títo ľudia sa tešia tak úprimne. Pre nich je to fakt výborné, je to pre nich nové, nejaká zmena. Každý zdravý, ktorý si myslí, že sa mu nič nemôže stať, žije vo veľkom omyle, pretože čas medzitým, že sme zdraví, a že sa nám niečo môže stať je jedna sekunda, preto sa správajme slušne k sebe aj k ľuďom ktorí nie sú úplne zdraví. Vždy budeme radi, keď budeme môcť pomôcť takouto formou. Môj veľký obdiv však patrí aj organizátorom takýchto akcií, lebo čo oni sa na tom narobia, tak to je úžasné.“
Ak by mal čarovný prútik a mohol pre nich niečo spraviť vrátil by im zdravie. Zdravý má tisíc prianí, chorý len jedno.“
Celeste Buckingham s úsmevom dodáva svetový mier.„Svetový mier by bol fajn. Každý by povedal, nech sú zdraví, aby nemuseli viac chodiť na liečbu, nemuseli chodiť lekárom a psychológom,. Želala by som im, aby im lepšie rozumeli rodičia a zároveň, aby sme im aj my ako spoločnosť viac rozumeli.“
Mottom celého podujatia je Chyťme sa za ruky. Celeste Buckingham si pod ním predstaví podporu a integráciu.
„Myslím si že je potrebné registrovať, že ten človek je nejakým spôsobom znevýhodnený, ale z druhej strany to neznamená, že je menej cenný, alebo že nemá čo ponúknuť spoločnosti. Ak im istým spôsobom, podáme ruku či už symbolicky alebo fyzicky, podporíme ich pomôžeme im, vedia sa stať podľa mňa zázraky.“
Milan Tomčla zo skupiny Ventil si zaspomínal na svoju históriu.
„Už dieťa ma chytá za ruky, keď mu chcem pomôcť prejsť cez cestu, keď ho vediem životom, keď sa muž zoznámi zo ženou tiež sa vodia za ruky, Chyťme sa za ruky by nás malo v tom najlepšom sprevádzať po celý život.“
Tento ročník na svetlo vyniesol pojem ľudskú toleranciu Braňo Bajza zo skupiny Polemic, ktorý poukázal na jej dôležitosť medzi nami. Tolerantnosť chýba v spoločnosti aj podľa Milana Tomčalu a Celeste Buckingham. Ľudská tolerancia je jedna z najdôležitejších vlastností, stretávame sa s ňou počas celého života. Podobne to vníma aj Milan Tomčala.„Tolerancia nás sprevádza vo vzťahu medzi mužom a ženou, rodičmi s deťmi. Je to tá istá tolerantnosť, je to úžasné. Pravdou, je že niekedy to aj s ňou preženieme a má mať isté hranice. Tolerantnosť je napríklad vo vzťahu aj to, že vydrží medzi ženou a mužom najdlhšie, keď sa krása unaví. Tolerantnosť by sa nemala unaviť nikdy.“
Celeste Buckingham na to pozerá ešte hlbšie. Máme na to byť viac tolerantní, ale sama o sebe nie je dostatočná.
„Nestačí byť len tolerantní, ale treba pristúpiť skoro ku každému človeku, kým sa dá s láskou a úctou. Nie je to len to, že tolerujeme alebo akceptujeme človeka ako správnu voľbu alebo správnu vec, ale musíme ísť trošku ďalej. Musíme žiadať viac od seba a od svojich kolegov a známych, ale súhlasím chlapci majú pravdu.“
Tento ročník nám okrem zábavy priniesol aj zamyslenie sa. Otvoril nám aspoň na chvíľu oči, a ukázal, že spoločnými silami všetko zvládne. Stačí sa chytiť za ruky a byť k sebe tolerantnejší.
Dnešné podujatie hodnotí aj usporiadateľ Milan Štefánik vynikajúco.
„Slnko sa na nás usmialo, veľa ľudí prišlo, tancovali, bavili sa. Program vynikajúci. Obrovská spokojnosť.“
Desiaty ročník podujatia Chyťme sa za ruky síce skončil, ale zostáva v nás plno radosti, ale aj myšlienok, a už teraz sa môžeme tešiť na ten ďalší. Usporiadateľ má zálohe speváčky, ktoré tu za desať rokov ešte nevystupovali a deti si ich žiadajú.
„Znova zavoláme tanečné skupiny a budeme miešať rôzne rytmy, rôzne druhy žánrov, aby to bolo pestré,“dodal na záver Milan Štefánik.
Text: Lenka Meravá
Foto: Petra Sekáčová a Marek Vaco