Juraj „Dura“ Turtev je jedna z najvýraznejších osobností slovenskej bluesovej scény, aj keď jeho pôsobenie a inšpiračné zdroje nie sú už dlho ohraničené len mantinelmi klasickej dvanásťtaktovej bluesovej schémy. Ak v jeho prípade hovoríme ešte o blues, oveľa viac tým myslíme bluesový pocit, spodné prúdy, ktoré sa preplietajú piesňami, nech už sú formálne zabalené v akomkoľvek dizajne.
Kým iní bluesmani si vystačia s jednou schémou, zaklínajúc sa pritom štýlom, Turtev si neberie žiadne obmedzenia a labužnícky si vychutnáva svoje blues adjustované v najrôznejších podobách a ožiarené najrôznejšími vplyvmi. A tak na jednom konci turtevovského spektra ho nájdeme v komornej podobe sólového pesničkára s gitarou a na opačnej strane naopak jeho najelektrickejšiu inkarnáciu, skupinu Bluesweiser. A medzitým sa rozprestiera folkbluesové zoskupenie Dura & Blues Club, poeticko-bluesový projekt Šamorínske verše alebo účinkovanie v príležitostných zoskupeniach, akými sú Veteráni zo Salón Doré.
Projekt Dura & Blues Club, pod hlavičkou ktorého Turtev nahral svoje ostatné cédečko Buterfláje lecá je v podstate voľné zoskupenie hudobníkov, ktorí sa schádzajú k jednotlivým vystúpeniam či nahrávaniam. Počas dvoch desiatok rokov sa v ňom vystriedala viac ako stovka najrôznejších muzikantov, o ktorých však napospol platí, že naladenie sa na spoločnej ľudskej i muzikantskej vlne sa vždy neodmysliteľne spájalo s vysokou hudobnou profesionalitou. V porovnaní so spomenutou stovkou hosťujúcich v Blues Clube nepredstavuje 19 hudobníkov, s ktorými Turtev nahral toto najnovšie CD, nijak závratné číslo. O ich profesionalite však svedčí aj to, že hudobné základy k prevažnej časti albumu (k 12 piesňam) nahrali počas jediného dňa.
CD Buterfláje lecá akoby bolo uzatvorením istej etapy Turtevovej tvorby, ukončením trilógie Šamorínske verše. Z tohto projektu, ktorý vznikol v spolupráci s poetkou Juditou Kaššovicovou a vyšiel v podobe nádherných knižiek s cédečkami (za účasti špičkových slovenských a maďarských hudobníkov), sa na najnovšom albume Blues Clubu objaví hneď pätica pesničiek, ktoré aj dnes tvoria akési Best of šamorínskych veršov (Krásny pocit, Autíčko, Si tu, Pieseň moruší, Život ty rieka divoká). Sú prearanžované, hadie tóny ústnej harmoniky nahradí kĺzavá slide gitara (Si tu) alebo spomalenie pôvodnej verzie pridá na napätí novej (Autíčka); komornosť Šamorínskych veršov vystriedala nákazlivá energia a muzikantské riffy Blues Clubu. Jedinou výnimkou je Modroblues – to je vari ešte introvertnejšie než pôvodná „šamorínska“ verzia a na dôvažok ešte získalo na spirituálnosti Turtevovým alikvotným spevom.
Keď som písal o Blues Clube ako o voľnom združení, na novom CD Turtev túto filozofiu doviedol do dokonalosti a svojim hosťom i spoluhráčom otvoril dvere dokorán. Petrovi Lipovi ponúkol pieseň svoju Hudba, Jano Litecký Šveda si s neuveriteľným drajvom „strihol“ vlastné Blues o záchrannej brzde, s nestorom slovenského bigbítu Jožom Barinom si Ďuro Turtev zaspieval v prevzatej pesničke poľského bluesmana Tadeusza Nalepu Ty si tá pieseň. A aj keď Juraj Turtev na svojom CD možno do istej miery spomína (veď tieto hosťovačky, ale aj závideniahodná zostava muzikantov sú najmä o stretnutí starých priateľov), toto spomínanie je na míle vzdialené od nostalgie. Veď svoje miesto tu má aj ftákovina, akou je rap Buterfláje lecá, naspievaný v zmeske západoslovenských nárečí. Buterfláje sú parádny album...
****
MILOŠ JANOUŠEK