Profilový album speváka, klaviristu, skladateľa a aranžéra Luda Kuruca uzrel svetlo sveta v štúdiu Petra Preložníka. Už len kolekcia prizvaných inštrumentalistov napovedá, že sa tu jedná o čosi sofistikovanejšie, než domáci rádiový pop. Dychy, violončelo, flauta. Jedenásť titulov sa pohráva s náladami. Spevácky dobre disponovaný autor maľuje hudobný akvarel a výberom tónin, temp, štruktúr a aranžmánov sa pohráva s vašou pozornosťou. Pomocou kvalitných textov a sugestívneho spevu otvára priestor pre paralelný vesmír, ktorý sekunduje mainstreamovej (ne)kultúre z éteru. Áno – poučený jazzom a vážnou hudbou (ktorú vyštudoval) prináša songy, s akými dobývajú svet draci strihu Toma Jonesa, Jamieho Culluma, či celej sinatrovskej generácie, avšak tu sa to akosi nenosí. Ludo však má svoje publikum. Koncertuje frekventovane, ale éter mu nie je naklonený tak, ako by si zaslúžil. Tu sa totiž hrajú buď komerčné zvukové tapety ako výplň medzi reklamami, alebo intelektuálne experimentálne halucinácie – nič medzi tým. A hudba LK je jazzom a funkom poučená kantiléna, ktorá je podozrivá jedným aj druhým. A tak by som jeho album prirovnal k neveľkej predajni delikates, ktorá predčí supermarkety intimitou, rafinovanou vrstevnatosťou produkcie, filigránskymi detailmi a celkovo vyzretou finesou. Preto nečudo, že Ludovi na spoluprácu kývol aj nestor slovenského jazzového diania Peter Lipa. Dva duety s Ivanou Regešovou a hosťovanie Sisy Michalidesovej a Csabu Rácza sú ozdobou albumu. Bonus track I Could Leave You je venovaný práve welšskému tigrovi. Ludo mu album osobne venoval po jeho bratislavskom koncerte. Nepochybujem, že si ho pustí a nesklame ho.
ANDREJ TUROK
PS: Gratulujeme Ludovi Kurucovi k najutajenejšiemu obalu vlastného CD na celom internete! -red.
