foto Andrej Mann
Ešte by som niekde našiel také leporelo z detstva. Volalo sa „Svrček a mravce“ a bol to príbeh o tom, ako sa mravce chystali na zimu a nezodpovedný svrček iba hral na husle. Nakoniec to s ním takmer
dopadlo zle, ale mravce ho vzali z fujavice k sebe. Uvedomili si, že im vlastne hrou spríjemňoval prácu. Dali mu najesť a on im zas hral a hral.
Nikdy som nebol virtuóznym hráčom. Cvičil som veľa ale nikdy som tomu nedokázal podriadiť všetko. Možno som v sebe necítil až taký potenciál a možno mi vlastné nadanie neotváralo dvere do komnát plných zázrakov dostatočne rýchlo. Dnes mám pocit, že by to aj šlo ale už je neskoro. Odmenou mi bolo to, že som mal priestor pracovať a rásť aj v iných smeroch. Zarobený honorár nikdy nebol životnou potrebou, ale skôr príjemným bonusom.
Okolo seba som mal veľa hráčov, ktorých nutkanie nájsť v hudbe viac a viac hnalo ďalej. Nedokázali nástroj pustiť z rúk. Buď napredovali sami alebo skončili na konzervatóriách a vysokých školách múzických umení. Boli mi vždy inšpiráciou a bol som nesmierne vďačný za príležitosť občas sa vedľa nich postaviť. Nie, všetci sa virtuózmi nestali. Pre všetkých však bola hudba takým nutkaním, že ju vymenili za osobný luxus. V konečnom dôsledku to spravili aj pre nás. Pre krásu sveta, pre zázrak mrazenia na chrbte.
Dnes tu máme Koronu a oni sa stali mimoriadne zraniteľným druhom. Nie samotným vírusom ale tým, že sme im totálne odpílili príjem. Áno, musíme sa brániť a o správnosti rozhodnutia zrušiť kultúrne podujatia určite nejdem polemizovať. Oni však často nemajú žiadne zadné vrátka alebo je nimi zas len hudba. Zrazu im došlo „tridsať“ mailov o zrušených hraniach a oni majú jesť, nakŕmiť psa, zaplatiť hypotéku, povinné odvody, za nástroj kúpený na splátky... Spoločnosť im nedovolila vyskakovať si doteraz a teraz padli na kolená úplne. Sú postihnutí tým, že ich ten dar, čo dostali od sudičiek, hnal k dokonalosti. Sú svrčkami vo fujavici a my mravce im vravíme, že mali byť zodpovední miesto toho, aby sme im otvorili svoje dvere.
Ja v tejto chvíli neviem ako im pomôcť a len verím, že v čase vyjdenia článku sme našli v sebe dostatok solidarity. Možno už bežia streamové koncerty s ich číslom účtu na spodku stránky. Možno sme vymysleli niečo fakt geniálne. Možno im vláda odložila daňové a odvodové povinnosti, možno riziko nákazy s náhlym oteplením pominulo.
Ak sa však opísané zázraky nestali, tak meškáme a poďme ich spraviť teraz. Pamätáte koľko krát hrali oni zadarmo na charitatívnych akciách? Teraz je rad na nás.
PETER KONEČNÝ
www.abykulturazila.sk