Ľudia často používajú vetu: „Každý je nahraditeľný.“ Môžete si o tom myslieť, čo chcete, ale ja tvrdím, že to tak nie je. Rozhodne nie v hudbe. Veď čo by bol americký jazz bez Buddyho Ritcha? Alebo bez Geneho Krupu? Čo by boli Beatles bez Ringa? Alebo Led Zeppelin bez Bonza? Alebo Police bez Stuarta Coppelanda? Nie, nie priatelia. Nie každý je nahraditeľný. Špičkoví, vynikajúci bubeníci posúvali kvality svojej kapely až na pomyselnú hranicu dokonalosti. A takým bol bezpochyby Neil Peart, bubeník a textár kanadskej skupiny Rush. Jeho srdce dotĺklo v utorok 7. januára, ale jeho hudba (pretože on nebubnoval, on tvoril hudbu na bicích) a jeho texty tu budú navždy s nami. Skupina, ktorej bol štyri a pol desaťročia členom, položila základy progresívneho rocku. Spolu s ním kapelu tvorili fenomenálny basgitarista a spevák Gary „Geddy“ Lee a výnimočný gitarista srbského pôvodu Alex Lifeson (pôvodným menom Živojnovič).
Skupina Rush vznikla v roku 1968 v meste Willowdale , dnes je to súčasť Toronta. V pôvodnej zostave hral na bicích John Rutsey a kapela hrala cover verzie známych rockových hitov a prvé pokusy o vlastnú tvorbu. Autorský potenciál sa zvýšil príchodom Neila Pearta v júli 1974. Okrem odlišného prístupu k hre na bicích bol prínosom svojim textárskym talentom a záľubou v sci-fi literatúre (čo bolo neskôr silným inšpiračným zdrojov jeho textov). Nápor tvorivej energie vyústil vo vydanie prvého albumu „Rush“ (1974), pre nezáujem nahrávacích spoločností ho kapela vydala na vlastné náklady. Keď však skladba „Working Man“ začala rotovať vo vysielaní lokálneho rádia, americké hudobné vydavateľstvo Mercury vzalo Rush pod svoje krídla a vydalo ho opäť, vďaka čomu sa titul dostal do celoamerickej distribúcie. Odvtedy vydával kapela nový album takmer každý rok, až do polovice deväťdesiatych rokov. Ak sa pozrieme na predajnosť ich albumov, tak tri platne s najvyšším počtom predaných kusov sú „Moving Pictures“ (6,8 milióna), nasleduje „2112“ (5,3 milióna) a „Farewell to Kings“ (3 milióny). Od albumu „2112“, ktorý sa v Kanade dostal na vrchol hitparády albumov, sa každý ich ďalší album dočkal v USA alebo v Kanade aspoň jednej zlatej platne. A to je výkon, ktorý nad Rush radí len Beatles a Rolling Stones. Celkovo získali Rush 24 zlatých a 14 platinových platní.
Albumy skupiny Rush dokumentujú vývoj formácie od hardrockových koreňov po moderný, svieži rockový sound, prezrádzajúci absorbovanie progresívneho vplyvu britských kapiel (napr. Yes). V aranžmánoch skladieb na jednotlivých albumoch počas desiatok rokov ich pôsobenia na scéne je počuteľný posun, spôsobený faktom, že všetci traja hráči boli nielen skvelí muzikanti, ale i technickým talentom obdarení ľudia, ktorí tvorivo vyžívali nové hudobné nástroje a technológie – rôzne syntetizátory, samplery, sekvencery, elektronické bicie nástroje a podobne. Aj vďaka tomu bol zvuk skupiny Rush prekvapivo plný, pestrý a hutný, napriek tomu, že ho tvorili len traja ľudia. A dokázali tento charakteristický zvuk kapely tvoriť aj v reálnom čase, pri živých vystúpeniach, len s minimálnym využitím prednatočených zvukov a sekvencerov. A priekopníkom, ktorý si u muzikantov vyslúžil prezývku „profesor“, bol práve Niel Peart. Bol to on, kto vytváral v hre na bicích nový trend, keď dokazoval svoju muzikalitu využívaním melodických perkusných nástrojov, rozličných trubicových zvonov, vibrafónov a wood blockov. Jeho sada bicích bola väčšia, než sada ktoréhokoľvek iného bubeníka, avšak nebola to monštrum postavené pre efekt, ale funkčne rozmiestnená a komplexne využívaná sada bicích nástrojov, ktorú ovládal skutočný majster. Neil Peart bol známy svojimi dlhými sólami, ktoré boli dôkladne premyslené, mali starostlivo vystavanú dramaturgiu, boli plné napätia a pre fanúšikov boli „zlatým klincom“ každého koncertu tejto kapely.
Významný prínos Neila Pearta bol ocenený o. i. aj prestížnym americkým magazínom Modern Drummer, ktorý ho na základe hlasovania čitateľov zapísal do siene slávy v roku 1983. Podotýkam, že mal len 31 rokov, a už dostal „geriatrickú“ cenu, ktorá sa udeľuje za celoživotné dielo. Americký magazín Rolling Stones ho v uviedol v rebríčku najvýznamnejších bubeníkov všetkých čias na pozícii č. 4.
Pesničky „Spirit of Radio“, „Tom Sawyer“, „The Big Money“ alebo „Time Stand Still“ sú rodinným striebrom kanadskej rockovej hudby. Tento prínos ocenil aj kanadský generálny guvernér, ktorý v roku 1997 udelil skupine Rush najvyššie civilné vyznamenanie kanadskej vlády Rád Kanady. Stali sa tak prvou rockovou skupinou, ktorá získala vyznamenanie za „významný prínos v dôležitých oblastiach ľudského úsilia“.
Osobný život Neila Pearta však nebol „prechádzkou ružovým sadom“. V roku 1997 tragicky zahynula pri dopravnej nehode jeho 19-ročná dcéra Selena. Krátko po tejto nešťastnej udalosti lekári diagnostikovali u jeho manželky rakovinu. O desať mesiacov jej podľahla. Neil Peart opísal svoju bolesť zo straty najbližších v knihe „Ghost Rider: Travels on the Healing Road“. Píše v nej: „Bolo pre mňa ťažké akceptovať, že osud môže byť tak nespravodlivý, že životy ostatných ľudí by nemali zostať bez povšimnutia tým druhom zla, ktoré mňa postihlo. Veľká otázka „prečo?“ bolo to nepretržité mučenie, pretože môj mozog nedokázal pochopiť jeho zmysel - Je to trest? Rozsudok? Prekliatie?“
Terapiou, ktorú si sám naordinoval, bola samota a jazda na motocykli. Prešiel niekoľko desiatok tisíc kilometrov krížom-krážom cez Severnú Ameriku, aby si „upratal v duši“ smútok, ktorý ho trápil. Jeho spoluhráči rešpektovali jeho stav duše a trpezlivo čakali na jeho návrat. Neil Peart prekonal traumu zo straty milovanej dcéry a manželky a v roku 2000 sa vrátil na koncertné pódiá. Začínal odznova. Oženil sa, narodila sa mu dcéra Olivia. Naplno sa venoval hudbe, koncertoval, nahrával, písal texty. Rush sa vďaka jeho neprehliadnuteľnému prínosu stala legendou svetovej rockovej scény.
V roku 2015 Rush prerušili svoju koncertnú činnosť. Bez udania dôvodu. Utajenou príčinou bol zdravotný stav bubeníka. Glioblastóm je najagresívnejšou formou rakoviny mozgu. Neil Peart s ňou zdolával ťažký boj. Po tri a pol roku ho prehral. Umrel 7. januára 2020 v Santa Monike v Kalifornii vo veku 67 rokov.
Reakcie na jeho smrť v svetových médiách boli plné úcty a vďaky za jeho muzikantský prínos. Bubeník Mike Portnoy (ex-Dream Theater) o ňom hovoril ako o svojom veľkom vzore. Líder skupiny Foo Fighters Dave Grohl o ňom povedal: „Bol to milý, pozorný, brilantný muž, ktorý vládol našim rádiám a gramofónom nielen svojím bubnovaním, ale aj svojimi krásnymi textami.“ Členovia skupiny KISS Paul Stanley a Gene Simmons vyjadril sústrasť členom rodiny, fanúšikom i priateľom. Gitaristi Scott Ian (Anthrax), Kirk Hammett (Metallica), basgitarista Billy Sheehan (Mr. Big, The Winery Dogs, Sons of Apollo) i legendárny Brian Wilson (Beach Boys) a mnohé ďalšie osobnosti svetovej populárnej hudby vyjadrili svoj zármutok nad odchodom legendárneho bubeníka na sociálnych sieťach.
Odišiel jeden z najvýznamnejších rockových bubeníkov. Ostal po ňom smútok v duši a veľa-preveľa skvelej muziky. Nech nám je spomienkou na tohto výnimočného človeka.
PETER GOGOLA
Úryvky z textov skupiny Rush
preložil Vladislav Gális
Ty môžeš byť kapitánka
a ja nakreslím mapu
Odplavíme sa po vlnách osudu
bližšie k srdcu
Closer To The Heart (text Neil Peart a Peter Talbot, album „A Farewell To Kings“, 1977)
***
Môžeš si vybrať priložený návod
a počúvať boží hlas
Ak si povieš, že sa nerozhodneš,
aj to je rozhodnutie
Môžeš si vybrať fantómové obavy
a láskavosť, čo môže zabíjať
Ja si zvolím jasnú cestu
Zvolím si slobodnú vôľu
Freewill (text Neil Peart, album „Permanent Waves“, 1980)
***
Jeho myseľ si nemôže prenajať
žiadny boh ani vláda
Večný optimista, a predsa vždy nespokojný
Vie, že zmeny tu nie sú nastálo
Večná je len sama zmena
Tom Sawyer (text Neil Peart a Pye Dubois, album „Moving Pictures“, 1981)
***
Celý svet je naozaj javisko
a my sme len hráči,
účinkujúci a portrétisti
Navzájom sme si publikom
pred pozlátenou klietkou
Limelight (text Neil Peart, album „Moving Pictures“, 1981)
****
Zvieram ostnatý drôt,
až mi krvácajú prsty
Rana, ktorá sa nezahojí...
Srdce, ktoré nedokáže cítiť...
V nádeji, že tá hrôza pominie
V nádeji, že zajtra...
budeme všetci slobodní
Red Sector A (text Neil Peart, album „Grace Under Pressure“, 1984)
***
V živote môžeš veľa dokázať,
ak príliš rýchlo nezhoríš
Z tej vzdialenosti môžeš vyťažiť čo najviac,
ale najprv potrebuješ výdrž...
Najprv musíš vydržať...
Marathon (text Neil Peart, album „Power Windows“, 1985)
***
Chcel by som sa zastaviť,
bez ohľadu na to, ako sa tvárim
Ako pútnik,
ktorý hľadá osvietenie,
ktorý sa učí žiť,
ako keby bol každý krok posledný...
Obraciam tvár k slnku,
zatváram oči,
zhadzujem masku...
odhaľujem rany, ktoré sa už nikdy nezahoja
Time Stand Still (text Neil Peart, album „Hold Your Fire“, 1987)
***
Každý z nás platí vysokú cenu
za svoju predstavu raja,
ale duch, ktorý má víziu,
je ako sen, čo pozná svoje poslanie...
Mission (text Neil Peart, album „Hold Your Fire“, 1987)
***
Za vznešenými citmi,
za pozlátkou civilizácie,
srdce osamelého lovca
stráži nebezpečnú hranicu
Lock And Key (text Neil Peart, album „Hold Your Fire“, 1987)
***
Každý deň stojíme
v časovej kapsule
Plavíme sa po rieke, čo prúdi z minulosti
Každý deň stojíme
v aerodynamickom tuneli
a rúti sa na nás budúcnosť
Turn The Page (text Neil Peart, album „Hold Your Fire“, 1987)
***
Ľahko by som sa mohol stratiť v dave,
našťastie mám hlavu v oblakoch
Mohol by som hrdo odísť,
bude to jednoduché, ak sa nebudeš nahlas smiať
Hand Over Fist (text Neil Peart, album „Presto“, 1989)
***
Keď sme mladí
a túlame sa po zemi
Kladieme si otázku, akú cenu majú naše sny
Zisťujeme, že sme nesmrteľní...
len dočasne
Dreamline (text Neil Peart, album „Roll The Bones“, 1991)
***
Ty a ja, každý vtlačený do svojej samoty
Farba a kultúra, jazyk a rasa
Len variácie na jednu tému
Ostrovy v oveľa väčšom prúde
Alien Shore (text Neil Peart, album „Counterparts“, 1993)
***
Polovica sveta plače
Polovica sveta sa smeje
Polovica sveta sa usiluje
stať sa tou druhou polovicou
Polovica z nás je rozdelená
ako roztrhnutá fotografia
Polovica z nás sa usiluje
dosiahnuť na tú druhú polovicu
Half The World (text Neil Peart, album „Test For Echo“, 1996)
***
Môžeš sa vzdať
bez modlitby,
ale nikdy sa nemôžeš naozaj modliť,
ak sa niečoho nevzdáš
Môžeš bojovať
a nikdy nevyhrať,
ale nikdy nevyhráš
bez boja
Resist (text Neil Peart, album „Test For Echo“, 1996)
***
Kým dýchaš, už letí šíp, hodiny odtikávajú, bunky sa opotrebúvajú
Hodinár má v rukáve čas
Hodiny odtikávajú
Budúcnosť mizne v spomienke
Medzi nimi je len okamih,
v ktorom spočíva večnosť
Nádej je neistá
The Garden (text Neil Peart, album „Clockwork Angels“, 2012)
****
Diskografia (štúdiové albumy)
Rush (1974)
Fly by Night (1975)
Caress of Steel (1975)
2112 (1976)
A Farewell to Kings (1977)
Hemispheres (1978)
Permanent Waves (1980)
Moving Pictures (1981)
Signals (1982)
Grace Under Pressure (1984)
Power Windows (1985)
Hold Your Fire (1987)
Presto (1989)
Roll the Bones (1991)
Counterparts (1993)
Test for Echo (1996)
Vapor Trails (2002)
Feedback (2004)
Snakes & Arrows (2007)
Clockwork Angels (2012)