Rocková muzika býva hlavne výsadou mužov. Ale existujú aj svetlé výnimky, na slovenské pomery vcelku nevídané. Lady Jane z Trenčína, vlastným menom Jana Čonková, je toho jasným dôkazom. Vždy odetá v čiernych kožených nohaviciach a rockerskej bunde, zasvätila svoju hudobnú cestu tvrdej rockovej muzike. Spoločne s osvedčenými menami tohoto žánru, s gitaristom Paľom Chodelkom a textárom Martinom Sarvašom navarili skvelý rockový guláš vo forme albumu „Čierny Motýľ“.
Trenčín je mesto v ktorom pôsobí veľké množstvo kvalitných hudobných skupín rozličných žánrov, či už je to alternatíva, punk alebo rock. Práve ty si tu predstaviteľkou kvalitného rocku. Čo ťa viedlo dať sa na dráhu rockovej speváčky?
Určite prítomnosť muzikantov okolo mňa, vplyv otca Ladislava, ktorý ma pozval na svoj koncert zaspievať si a od tej chvíle som už na pódiu s kapelou ostala. Predtým som absolvovala rôzne half-playback vystúpenia, ale akonáhle som okúsila chuť kapely, už som sa k half-playbackom nikdy nevrátila.
Predpokladám že v mladosti si skúšala spievať všelijaké hudobné žánre. Nebýva zvykom že mladé dievča si vyberie ako prvé hneď tvrdý rock. Ako to bolo v tvojich začiatkoch?
Začiatky neboli hneď rockové, prešla som rôznymi štýlmi. Rock ma tak naplno chytil, keď som mala 19 rokov. Nakúpila som si DVDčka AC/DC, Led Zeppelin, Aerosmith a stala som sa frontmanom kapely Led Zeppelin Tribute, vtedy pod názvom Electric Lady.
Aké bolí tvoje prvotné hudobné vzory?
V teenagerskom veku to bola napríklad Christina Aguilera, ale počúvala som už vtedy aj Ozzy Osborna a Deff Lepard a následne už vyššie uvedené legendy.
Láska k Led Zeppelin ťa doviedla až k interpretácii ich piesní a tvoja poloha v partoch Roberta Planta bola viac ako zaujímavá. Plant je pán spevák, no ty si jeho party bravúrne zvládala a dokonca si vnášala do nich aj svoje vylepšenia. Čo ti dala táto skúsenosť?
Pôsobenie v Electric Lady bola moja životná skúsenosť vo všetkých možných smeroch. V prvom rade to bola spolupráca s profi hudobníkmi zo zoskupenia Hoja Ďunďa. Naše koncerty mali už od začiatku veľmi profesionálny priebeh. Od mladých kapiel často počúvam, ako sú koncerty viac o alkohole a o žúrke, než o samotnom vystúpení. My sme si takéto výstrelky nedovolili a ja som vďačná za túto dlhoročnú skúsenosť s vyzretými a skvelými kolegovcami, ktorí ma viedli k zodpovednosti a profesionalite.
V roku 2017 si sa stretla s gitaristom Paľom Chodelkom ktorý sa profesionálne venuje hudbe už 30 rokov. Čo ste pôvodne plánovali?
Pôvodná spolupráca mala byť len jednorazová záležitosť, kedy sme točili song pre súkromného investora, ktorý si vybral práve spojenie nás dvoch. Zistili sme, že máme celkom podobné predstavy o muzike, ja som v tom období už premýšľala nad niečím novým a dohodli sme sa na ďalšej spolupráci, no a tak vznikol album „Čierny Motýľ“.
Martin Sarvaš, dvorný textár Tublatanky rád navštevoval tvoje koncerty s Electric Lady. Ako došlo k tomuto tvorivému prepojeniu?
Áno, s Martinom sa poznáme už z čias Electric Lady. Myšlienky na spoluprácu boli vzájomné. Martin ako prvý text pre mňa napísal slovenskú verziu textu skladby „Battle Of Evermore“ od Led Zeppelin (text pod názvom „Brieždenie“ vyšiel v Sarvašovej knižnej zbierke „Zatiaľ toľko“). Keď sme začali pracovať na albume „Čierny Motýľ“, oslovili sme ho, či by mal záujem otextovať aj naše nové autorské skladby. Martin nadšene súhlasil a doteraz sa na projekte Lady Jane aktívne podieľa.
Kto všetko sa na albume „Čierny Motýľ“ podpísal autorsky?
Autorom hudby všetkých piesní je Paľo Chodelka, ale texty pochádzajú od viacerých autorov. Väčšinu napísal Martin Sarvaš, avšak nájdete tam aj dva od Juraja Soviara a tiež text Jozefa Urbana, či samotného Paľa, ktorý si otextoval skladbu „Hriešna múza“.
Ako a kde prebiehalo nahrávanie albumu? Predstavíš nám kapelu?
Celý album sa točil v príjemnej atmosfére štúdia Birdland v Manínskej tiesňave. Hlavným zvukovým inžinierom bol Miloš „Miňo“ Rojko. Nahrávalo sa analógovo, na pás. Pri obsluhe magnetofónov sa na vzniku nahrávky podieľal aj Miňov otec Miloš Rojko st., ktorý je vo svete známy ako výrobca špičkových štúdiových mikrofónov Flea. Kapelu okrem Paľa tvorí môj dlhoročný kolega Peťo „Kešu“ Oriešek, ktorý hrá na basgitaru a Paľov syn Paľo Chodelka jr., ktorý sadol za bicie. V štúdiu sme však mali aj niekoľkých hostí, ktorí sa na albume svojim talentom a výkonom podieľali taktiež, menovite Robert Trunkvalter (basgitara), Jano Huljak (bicie), sláčikové kvarteto 4Strings, či Libor Cabejšek (tympany, tubular bells).
Album začína úvodnou údernou piesňou „Kráľovná bohov“. Je to poctivá rocková muzika, ale spomedzi ostatných trackov na seba upozorní aj krásna balada „Niet už zázrakov“ so španielkou a sláčikovým kvartetom. Ako toto vzniklo?
V tejto piesni sme už od začiatku mali myšlienku použiť sláčiky, len sme ešte hľadali možnosti a hlavne tých správnych ľudí, ktorí by sa tejto úlohy zhostili. Koncom minulého roka som ako hosť absolvovala vystúpenie v rámci koncertu sláčikového kvarteta 4Strings z Bratislavy a keď som spoznala kvality týchto ľudí, boli moja okamžitá voľba. Kvarteto dostalo demo nahrávku piesne a sami si vymysleli party a vyhrávky. Keď som to v štúdiu počula, husiu kožu som mala asi všade. Nahrávanie prekonalo moje očakávania.
CD „Čierny Motýľ“ obsahuje deväť piesní. Sú skvelé, myslím si však, že ste mohli pridať ešte zo tri do tucta. Alebo si niečo ešte nechávate v rezerve na ďalší album?
Boli v pláne anglické verzie niektorých vybraných skladieb, avšak neskôr som sa rozhodla nedvojiť už vzniknuté slovenské verzie. Preto to ostalo na deviatich kúskoch, no nemyslím si, že by bol album ochudobnený. Fanúšikovia majú ako bonus na CD pridané aj dva videoklipy.
Doteraz si spievala hlavne piesne s anglickými textami. Nemala si problém náhle spievať po slovensky?
Určite si musím viac dávať pozor. V angličtine môžete slová naťahovať, ako vám pasuje, avšak slovenčina je na spev veľmi ťažká. Problém to nebol, ale zodpovednosť áno, lebo sama vnímam pri počúvaní v rádiu, ako sa niektorí slovenskí interpreti trápia s našim rodným jazykom.
Absolvovala si najväčšie slovenské festivaly orientované na rockovú muziku. Ako sa ti účinkuje s novou kapelou Paľa Chodelku? Plánujete vystúpenia keď sa skončí táto korona kríza?
Až skončí táto situácia, máme v pláne album predstaviť aj po kluboch, či festivaloch (ak to bude možné ešte tento rok). Aktuálne máme dohodnutý jeden koncert, a to Šošon Fest, kde vystúpime ako predskokan Daniela Landu, na čo sa veľmi teším.
Koronou spomalená doba nám ruší koncerty a festivaly. Ako si využila toto hluché obdobie?
Ja mám, vďakabohu, veľa športových aktivít, takže toto víkendové voľno som využila na bicyklovanie a korčuľovanie doplnené prechádzkami v prírode, či fitness tréningom.
Ďakujem ti za rozhovor a držím palce do ďalšej práce.
Ďakujem za oslovenie a tebe aj čitateľom prajem hlavne zdravie a pozitívnu energiu. Verím, že sa čoskoro stretneme aj na našich koncertoch. O ich termínoch budeme informovať na web stránke www.ladyjane.sk
ĽUBOŠ DZÚRIK