Dom kultúry Javorina v Starej Turej sa v nedeľu, 13. decembra 2020, stal miestom konania v poradí už deviateho ročníka benefičného koncertu Dúha v srdci. Pre ľudí s mentálnym a zdravotným postihnutím ho úspešne pripravili Júlia Bublavá a Občianske združenie Milan Štefánik. Pôvodný termín – koniec septembra, bol pre obmedzenia zrušený. Organizátori s napätím čakali, kedy sa situácia uvoľní. „Som nadšená, že sa to podarilo zrealizovať. Potreba ľudí, zažiť niečo pekné v tomto smutnom čase, je obrovská,“ poznamenala na margo akcie Júlia.
Ale nepredbiehajme. Priestory bolo potrebné pripraviť tak, aby spĺňali najnovšie epidemiologické opatrenia. Na vstupné dvere vyvesiť všetky oznamy. Umiestniť stojan s dezinfekciou na ruky. Pripraviť teplomer. Od rána dobrovoľníci dezinfikovali sedadlá v sále, kľučky. Na pódiu technici a zvukári chystali aparatúru, nástroje. Ešte posledné pokyny a môže sa začať. Organizovaný vstup po skupinkách. Usadenie v sále.
Zabávač Richard Vrablec sa prihovára z pódia. Úlohu moderátora na takomto podujatí prijal už po niekoľký krát. Pozýva k sebe Milana Štefánika. Veľké ďakujem spolu vyslovujú Julke Bublavej. A už k nej putuje obrovská kytica a darček. Napriek úrazu a „vernému pomocníkovi“ - invalidnému vozíku, vedie aktívny život. Angažuje sa v organizovaní podujatí pre „inak obdarených“. Snaží sa ľuďom vnášať do životov radosť a šťastie. A to majú s Richardom Vrablecom spoločné. Úsmevom „zasial“ medzi prítomných dobrú náladu. Sám sa považuje za šťastného človeka. „Aj šťastný človek medzi nešťastnými, sa veľmi rýchlo môže stať nešťastným. Je dôležité vírus šťastia šíriť medzi ľudí, aby sme neskôr nemuseli všetci plakať.“
Pomôcť šíriť vírus šťastia prišiel i prvý hudobný hosť. Z východu až takmer k západnej hranici. Hudobná skupina Hrdza. Slovenský folklór s prvkami folku, rocku. Prvky írskej hudby. Rusínske piesne. Hravé husle i ťahavý akordeón. Spojenie s basovou gitarou. Na odevoch ľudové ornamenty. Kalap na hlave. Výrazný hlas speváčky Lucie. Mimochodom, dnes má meniny. Tak jej poďme zaželať. Na oplátku nám zaspieva. Ktorú že? Chodila dievčina, Košieľočka, Mám ja orech ... Zábava je v plnom prúde. Veď každý sa chce baviť. Ruky nad hlavy. Odozva publika je dôležitá. Vianočná nálada vchádza do sŕdc pri šarišskej Narodzil še Ježiš Kristus. Ej. Taká sa mi páči. A ešte snáď najznámejšiu – Slovensko moje, otčina moja. Zalesklo sa pár sĺz v očiach. V sále je cítiť nádhernú emóciu. Za všetko hovorí fotografia a slovo Jaroslava Helera: „Absolvoval som viacero podujatí pre osoby s telesným postihnutím, ktorým sa krásne hovorí „inak obdarení.“ Ale tento pohľad vo mne dnes spôsobil veľké emócie. Či sme zdravý alebo inak obdarený, vieme, čo znamená jeden ľudský dotyk.“
Výmena nástrojov na scéne. Moderátor Miroslav Vrablec volá k sebe členky Dezinfekčnej hliadky – Lenku a Veroniku. Tie sa nedajú prehovárať a názorne predvedú dezinfekciu mikrofónu. Niet pochýb, že si svoju úlohu počas koncertu plnia svedomito. Chlapci zo spoločnosti SPIG oboznamujú s novinkami z ponuky pomôcok a zariadení pre ľudí s ŤZP. Ale už sú všetky hudobné nástroje vymenené, pripravené. Tak počúvajte.
Do „arény“ vstupuje Gladiátor. Líder kapely – Miko Hladký, si berie mikrofón a môže sa začať ten pravý rockový „nátresk“. Neuveriteľných tridsať rokov už skupina teší svojich fanúšikov. A nie len ich. „Priala som si ísť na koncert Gladiátorov. Veľmi som neverila, že sa mi to tento rok podarí. Ďakujem. Najkrajší darček. Splnili ste mi Vianočný sen, “ neubránila sa dojatiu jedna z prítomných mamičiek. Staršie i novšie hity. Gitarové sóla. Texty piesní tak blízke každému. O láske. Živote. Pravde. Pri druhej piesni, Neviem ťa nájsť, napriek povinným rúškam publikum spieva refrén. Ty si tou, Môj otec hovoril, Sám s ňou, Celý život pred sebou, Kúpim si. Vyvážene namiešané rýchlejšie a pomalšie piesne. Medulienka. A je tu znova odozva z publika. Óó ...Óó... „Nádherný pocit z toho, že sa stretneme s nádhernými ľuďmi a vieme si urobiť perfektný čas. Publikum je oveľa uvoľnenejšie, srdečnejšie a preto sú špeciálny pre nás.“ Tancovať sa nemôže. Aspoň ruky nad hlavy a tlieskame. Veď Keď sa láska podarí sladkou Bonboniérou sú i Všetky hriechy odpustené. A ako prídavok - novinka. Nechcem o teba prísť. Ani my nechceme prísť o ďalšie skvelé hudobné zážitky v podaní tejto „stálice“ slovenskej hudobnej scény.
Túžbou sŕdc „inak obdarených“ bolo, aby tento koncert neskončil. No prišiel záver. Čo by to bolo ale za predvianočný čas bez darčekov. V publiku sa dvihli farebné transparenty, mávadlá. Ide sa na hodnotenie. Vďaka sponzorom darček dostane každý, kto si plagát pripravil. Farebný, či čiernobiely. Veľký. Dokonca i mini. „Je skvelé, že tie deti dostávajú darčeky za to, že vytvorili transparent. Je to úžasné ocenenie ich snahy.“ Zhodnotila Júlia Bublavá.
A ocenením pre organizátorov, dobrovoľníkov, účinkujúcich dnes boli úsmevy spod rúšok. Možno o to srdečnejšie. Slová vďaky. Vďaky za radosť, zážitok.
Prianie na úplný záver posiela všetkým Miko Hladký. „Vianoce. Užite si ich s najbližšími. Najbližšia rodina robí Vianoce krásnymi... Všetkým krásne a veselé!“
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka a Igor Frimmel