V minulom čísle sme priniesli rozhovor s Leďom (Jarom Lederleitnerom), bývalým gitaristom Zóny A. Vznikol pri príležitosti vydania jeho albumu „Márna snaha“ jeho skupiny Princovia, ktorý vydal pod hlavičkou vydavateľstva Mai Lei Bel so sídlom v rakúskom Kittsee. Vydavateľstvo vedie pán Vlado Juščák, pôvodom z Pezinka, v súčasnosti žijúci a pracujúci v Rakúsku.
Vaše vydavateľstvo je zamerané prioritne na vydávanie hudby na vinyloch. Ako ste si vybudovali vzťah k tomuto typu nosiča?
Hudobne ma ako mladého chalana formovalo najmä post-punkové obdobie a rozmach indie hudby 80tych rokov a vtedy boli platne takéhoto zamerania pre každého hudobného fanúšika takmer božstvom. Asi od polovice tej dekády som vinylové platne mojich obľúbených interpretov zháňal všetkými možnými spôsobmi. Táto niekedy až fanatická záľuba mi zostala doteraz.
Pôvodne ste sa na svojom e-shope s vinylmi, ako aj vo vydavateľstve zameriavali na hudbu v štýle techno. Aké ďalšie žánre vo vašom katalógu medzi časom pribudli?
Elektronická hudba ma zaujímala vždy a techno, teda ten štýl techna, ktorá ma zaujíma, ma oslovilo nejakých 10 rokov dozadu. Svoj e-shope s vinylmi som zámerne viedol týmto smerom, pretože ma vzrušovalo, čo nové sa na tejto scéne každý mesiac alebo týždeň deje. Mai Lei Bel je však vydavateľstvo, ktoré žánrovo obmedzuje len môj osobný vkus a moja chuť kam som až - čo sa hudobných štýlov týka - ochotný zájsť. Okrem techna sa tu nájde indie rock/pop, post punk, power pop, ako aj niečo z ambient alebo experimental. Náš prvý vydaný titul bolo techno, ale následne sme vydali tri gitarové tituly, kým sme sa opäť k technu vrátili.
Ako funguje komunita malých vydavateľstiev v Rakúsku?
Mai Lei Bel je od polovice roka 2019 členom Rakúskeho zväzu nezávislých hudobných vydavateľstiev, nakladateľstiev a producentov (VTMÖ), v ktorom je nás momentálne združených viac než 100. Táto platforma sa snaží svojich členov vzdelávať, prezentovať smerom do zahraničia, zastupovať v právnych veciach atď. Organizujú rôzne semináre a školenia, informujú o aktualitách z indie hudobného prostredia. Niečo ako LALA na Slovensku. Okrem VTMÖ funguje aj organizácia Vinyl & Music Festival. Táto organizuje vo Viedni každoročný Vinyl Festival za účasti mnohých predajcov vinylov, prezentáciou domácich labelov, živých koncertov. Okrem toho v roku 2019 začali s prehliadkou umelcov domácich indie labelov v rámci rakúskeho Indie Label týždňa. Veľká udalosť. Televízia, rozhlas, časopisy, inetrnetové médiá...
Pomáha to aj muzikantom? Ak porovnáte tamojšiu hudobnú scénu s tou na Slovensku, v čom vidíte rozdiely?
Určite. Prezentácia v televízii, printových aj online médiách je nesmiene dôležitá a v podstate nezaplatiteľná. Stále tu hovoríme o vydavateľstvách typu toho môjho, Mai Lei Bel, tj. naozaj o tých malých, nezávislých. Vážia si, že sa vôbec niekto menšinovej hudbe v takom rozsahu a s takým zaujatím venuje. A vôbec neriešia, či niekto spieva nemecky, anglicky alebo španielsky. Či interpret pôsobiaci v rámci rakúskeho vydavateľstva pochádza z Holandska, Rakúska alebo Slovenska. A či majiteľ je nejaký Slovák žijúci niekde v dedine na konci rakúskeho sveta. Nedokážem si dosť dobre predstaviť situáciu, keby Mai Lei Bel vznikol v Pezinku s úplne rovnakou škálou interpretov akou disponuje teraz, kedy a či vôbec by sa profil takéhoto vydavateľstva objavil niekedy v dohľadnej dobe napr. v Slovenskej televízii alebo rozhlase.
Ste malé vydavateľstvo a predsa vás oslovujú s ponukami skupiny nielen z Európy, ale napríklad aj z Južnej Ameriky. Čím to je a ktorým interpretom dávate pri výbere prednosť?
Pesimista vo mne hovorí, že situácia v celom hudobnom svete musí byť tak veľmi zúfalá, keď už interpreti z rôznych kútov sveta oslovujú aj mňa s prosbou o spoluprácu a vydávanie ich hudby. Na druhej strane moja optimistická časť sa mi zalieča tým, že asi robíme niečo dobre a zaujímavo, keď chcú skutočne na Mai Lei Bel vydávať hudbu aj hudobníci z opačnej strany zemegule. Ale úprimne, neviem prečo to tak je. Tu zostávam realistom. Online svet je veľmi malý, všade máme blízko, kontakt je vybavený za pár sekúnd, tak prečo to neskúsiť. Je zjavné, že spolupracujem s umelcami z rôznych krajín, ale to má všetko svoje dôvody. Možno tá široká paleta národností v rámci Mai Lei Bel nabáda a povzbudzuje ďalších, aby to u mňa skúsili. Bolo ich už skutočne nemálo, avšak ja potrebujem hudobníkov spoznať aj po ľudskej stránke. Nedokážem spolupracovať len tak s cudzími ľuďmi. Zvyčajne mi chvíľu trvá, kým sa pre spoluprácu rozhodnem. Nehľadám vzťahy na vydanie len jedného albumu alebo EP.
V súčasnosti je štandardom, že skupiny ponúkajú vydavateľstvám hotové nahrávky. Čo všetko pre svojich zverencov obvykle robíte, okrem toho, že zariadite výrobu nosiča a umiestnenie nahrávok na stream?
Áno, to je pravda, ponúkajú. Ja však, ako som uviedol vyššie, tento spôsob nevyhľadávam. Pri nahrávkach pre Mai Lei Bel som relatívne dosť zavčasu (už počas ich vzniku – pozn. red.). Častokrát dokonca už aj v demo fáze, kapely sa ma nezriedka pýtajú na názor. Avšak nakoniec je to vždy ich tvorba, nahrávka a voľba. Sprostredkujem im mastering nahrávok a potom je už všetko na mne. Zabezpečenie výroby, marketing, kontakt s médiami a distribúciou či už fyzickou alebo digitálnou, predaj cez web vydvateľstva a v mojom e-shope, propagácia smerom k festivalom. Samozrejme, že aj samotné skupiny robia čo vedia a dokážu v rámci vlastnej propagácie a predaja. Je to nakoniec spoločné úsilie smerujúce za rovnakým cieľom. Niečo sa nám darí lepšie, niekde máme ešte rezervy.
Viditeľnou pridanou hodnotou nosičov ktoré vydávate je aj ich estetická úroveň. Je to fakt, ktorý prirodzene vyplynul, alebo sa cielene zameriavate aj na výtvarnú stránku prezentácie?
Veľmi si dávam záležať na tom, ako naše nosiče vyzerajú v rukách fanúšikov. Celkový koncept vizuálnej realizácie našich titulov som mal premyslený do najmenších detailov od úplného začiatku. Do konkrétnej výtvarnej podoby jednotlivých titulov však nijako nezasahujem. Ale na celkovom vizuálnom vyjadrení Mai Lei Bel spolupracujem od roku 2019 so slovenskou ilustrátorkou, výtvarníčkou a grafičkou Andreou „Lala“ Roškovou a posledných pár mesiacov aj s fotografom a tlačiarom Viťom Filom.
Našli ste pre svoju vydavateľskú činnosť inšpiráciu a know-how aj na Slovensku?
Áno, rady som hľadal u tých najlepších. Shina zo Slnko Records bola osoba, u ktorej som si vymohol termín a aspoň hodinu jej času venovaný mojim otázkam ešte pred samotným spustením Mai Lei Bel. Bola úplne perfektná, prívetivá, nápomocná, v mnohom mi poradila. Ale v konečnom dôsledku si každý musí nájsť vlastnú cestu sám.
MARTIN CHROBÁK