Chiki liki tu-a je od svojho počiatku možné nazývať koncertnou kapelou. A o posledných desiatich rokoch jej existencie to platí dvojnásobne, veď posledný album Dvojkilometrový jeleň vyšiel v roku 2005. Na nedostatok fanúšikov a podpory sa však skupina sťažovať nemusí. Nemusela vydať žiadne Best of CD, ani Live DVD, ani hrať s filharmonickým orchestrom a na koncertoch má prešovská trojica muzikantov stále plno.
Pôvodná zostava Chiki-liki tu-a prvýkrát koncertovala v roku 1995 v prešovskom PKO a popri Ali Ibn Rachid sa stala symbolom prešovského undergroundu. Počas prvých desiatich rokov svojej existencie kapela čelila niektorým personálnym zmenám, Mariána Ivana vystriedal Ľuboslav Petruška a Petra Šimu Tomáš Višnovský, dlhodobým členom bol aj trombonista Tomáš Paľo. Druhá desaťročnica je po personálnej stránke stabilná – členmi sú Martin, Ľuboslav a Tomáš, ktorí spoločne odohrajú ročne okolo 80 koncertov v kluboch a na festivaloch krížom-krážom po strednej a východnej Európe.
Martin na ich prvé koncertné zážitky na festivaloch spomína takto: „Keď festivaly začínali, väčšinou sme prišli a neboli bubny, a ak náhodou boli, nikto nechcel požičať rytmičák. A keď si ho náhodou mal, nikto nechcel požičať šľapku. Technicky to bol na pódiu vždy prúser, ale ľudsky to bolo neuveriteľné. Záujem ľudí bol neskutočný a tým, že neboli zvyknutí na tú slobodu ako teraz, keď človek príde na koncert a vie čo by mal približne robiť. Vtedy to nikto netušil. Tá generácia ľudí sa učila ako sa chovať. Bola to neskutočná energia, naozajstná bomba. To bol začiatok, vďaka ktorému sme aj my boli schopní presadiť sa a hrať na ďalších podujatiach aj napriek tomu, že sme nemali pesničku v rádiu. Ďalší organizátori ťa pozvú, keď vidia, že dokážeš publikum zabaviť z prvého počutia.“ Ako dodáva, prvý naozajstný festival, na ktorom hrali, bol Alternatívne leto v Revišti, na ktorý prišlo okolo dvetisíc ľudí. Vtedy ešte ani na Pohodu nechodilo viac. Ďalší rok sa to zmenilo: na Pohodu prišlo už osemtisíc ľudí a na Revište opäť dvetisíc. Na Pohode hrali Chiki liki tu-a aj o jednej poobede a mali plno. Martin dodáva: „Ak tam ľudia sú, tak na ten koncert prídu.“
Kapela na svoje prvé vystúpenie na Szigete prišla na legendárnej Škode 105 a netušila, že v našom priestore môže existovať akcia takých rozmerov. Odvtedy na ňom hrali ďalšie štyri razy, čo sa asi nepodarilo žiadnej inej slovenskej kapele. Martin dopĺňa: „Jeden rok sme na Szigete zažili riadne psycho: Vypadla nejaká ruská kapela a nás zavolali s tým, že teraz nehráte, tak musíte prísť a vystúpiť namiesto nich, v programe nemôže byť ticho. A tak sme hrali na treťom najväčšom pódiu Szigetu, na ktorom sa v tom roku striedali megaskupiny. Dostali sme dobrý čas, skončila skupina na hlavnom pódiu, a ľudia sa zliali smerom k nám. Poniektorí ani netušili, že nie sme tá skupina z programu, a vôbec ich to neštvalo.“ Chlapci však radi spomínajú aj na zaniknutý Hodokvas alebo český Trutnov, na ktorom vystúpili päťkrát. Na domácom prešovskom Dobrom festivale sú stálicou programu.
Za zmienku stojí aj prešovský Festival zlej hudby, za ktorým sú súčasní i minulí muzikanti z Chiki liki tu-a a organizujú ho takmer každý rok na Štefana. Účinkujúcimi sú rôzne „projekty“ týchto ľudí zastupujúce množstvo hudobných žánrov, v skratke možno spomenúť: Antracit (metal), Dzigi Džabur & the Black Revolution Band (reggae), Hudci prérie (country), MC Zviera & Učiteľ Rap (hip-hop), Wajgles (punk), či projekt Tri murare z Haagu.
Pred dvomi rokmi, 27. marca 2013, odohrala skupina svoj 1000. koncert v prešovskom PKO, na ktorom spoločne vystúpili súčasní aj bývalí členovia. Pre fanúšikov to bola dvojhodinová smršť energie plná skladieb, ktoré skupina dnes už bežne nehrá.
2. marca 2015 vyšiel nový album Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. Súdiac podľa aktuálneho singla Milenka sa na tento album oplatilo počkať. V marci vyráža trojica Prešovčanov na turné po viac ako dvadsiatich slovenských a českých mestách a do programu zaradí väčšinu nových pesničiek. Na pódiá sa Chiki liki tu-a postaví po päťmesačnej odmlke, čo v ich prípade nie je bežná vec. V lete by sa mala podľa predbežného kalendára potvrdených vystúpení predstaviť na najzásadnejších slovenských podujatiach a naďalej plánuje koncertne exportovať svoju muziku do Európy.
Dušan Papp a Edo Kopček
Foto: Jaroslav „Jaris“ Vaľko