Peter Markovski, nar. 1994
- Občasný muzikant (napr. Obešel já Polí Pět - underground tribute band, Secret Session, Staré deti...) a ešte občasnejší poeta.
- Samozvaný nositeľ doktorátu z undergroundovej a bigbítovej archeológie
Jethro Tull – nedá mi túto kapelu nespomenúť, nakoľko mi ňou otec otvoril cestu k „veľkej“ muzike cez svoje kotučákové nahrávky z čias jeho vysokoškolských štúdií. Jethro Tull je jednoducho hudba môjho detstva.
Emerson Lake & Palmer – po tom, čom som už dôkladne poznal collegiovské „Konvergencie“, prišlo ELP, tak isto z otcovho kotučákového archívu. Cestu k nim mi otvoril takmer trojhodinový live album „Welcome Back My Friends to the Show that Never Ends, Ladies & Gentlemen“ z roku 1974. Neskutočná interstellárna jazda od Coplandovho „Hoedown“ až po Emersonov apokalyptický epos „Karn Evil 9“.
Pink Floyd – asi v 15. ma uchvátila psychedélia. Tomuto druhu hudby som sa začal venovať priam až archeologicky. Floydi sú tá kapela, pri ktorej som si uvedomil, ako má psychedélia vyzerať a čo to s človekom spraví, jednoducho kam sa jeho myseľ poberie hoci aj s čistou hlavou. Najradšej mám rané obdobie so Sydom Barrettom.
The Plastic People of the Universe – symbol slobody, nápaditosti, avantgardy, ktorá si našla cestu do sveta aj cez železnú oponu. Pre mňa najlepšia svetová československá kapela. Nikdy neprestanem obdivovať skladateľskú geniality Mejlu Hlavsu, tak ako aj jeho schopnosť pracovať s fúziou hudby a textu. Úprimne milujem všetky obdobia PPU, od raných psychedelických temnošín, cez katolícko-mystysko-brabencovské temnošiny až po ich posledný melancholicko-temný pesničkový album. A hlavne potvrdili to, čo tvrdil aj Zappa – humor patrí k hudbe (nech je to akokoľvek mizerné vonku).
Československý bigbít – neskutočná studnica parádnej muziky. Bigbít milujem od detstva, zaoberám sa ním ako historickým fenoménom, vytváram si zbierku vinylov a nahrávok hlavne s touto muzikou. Staré singlovky zo Supraphonu, či Pantonu a Opusu. Flamengo, Olympic, George & Beatovens, The Matadors, The Blue Effect, The Primitives Group, The Buttons, The Players, The Meditating Four, The Beatmen, The Soulmen, Prúdy, Atlantis, Synkopy 61. Králi plní guráže, ktorí v dobe neslobody priniesli do Československa rock’n’roll, no po roku 1968 po väčšine z nich zostala len spomienka. A našťastie aj tie nahrávky.
Rozpor – pre mňa jedna z najlepších vakcín proti súčasnej zhovadilosti doby. Výborná šlapajúca muzika do toho úderné Datrove texty s názorom, takto všetko v kope je to parádna kombinácia, ktorá vie človeku nakopať zadnicu v tom najlepšom slova zmysle. A teda myslím, že aj hippík môže mať rád takýto ostrý punk a „nie je na tom nič extrémne, ani radikálne“ (parafrázujúc Rozpor samotný).
Foto Barbora Skalníková
Foto na fb Zuzana Bargerová