Jadro Romaniky tvorí Ika Kraicová s gitarou a Roman Kraic s kontrabasom. Na scéne sú už nejaký ten piatok a skvelo znejú na komorných a klubových koncertoch. Predstaviť si Romaniku na veľkom pódiu nie je problém, ale ich pesničkárstvo si vyžaduje okruh poslucháčov rozhodnutých počúvať príbehy idúce zvnútra človeka. Svoju cigánskošansónovú púť začali so zhudobnenými básňami Evy Lukáčovej. Už vtedy Ika dokázala na plné hrdlo ako sa vie stotožniť s vlčou predstavou o žene. Na plné hrdlo a bez mikrofónu vie Ika zatlačiť na pílu tak, že nás mrazí na našej stredoeurópskej koži. Svoj emotívny, energický a naturalistický prejav preniesla aj na tretiu štúdiovú nahrávku Romaniky. Skladby sa nahrávali naživo v snahe zachytiť čo najväčšiu autentickosť živelnosti piesní. Ak ste rozhodnutí pustiť si pod nechty do prehrávačov, reproduktorov a slúchadiel poetické etno plné tragiky a baladiky, nech sa páči. Hrdelné a srdcervúce piesne striedajú krehké balady. Prepočúvať sa k nim je balzamovitou odmenou. Nový náboj Ikiným piesňam dávajú hostia (klavír, harmonika, saxofón, klarinet, gitary, perkusie) a posúvajú ich od debutového pesničkárstva k etno music. V rámci svojho žánru ide o skvost. Ale ak je skupina sama tvorcom jedného žánru (passionate etno music), jej hodnotenie a chápanie nie je jednoduché. Výsledok ako celok je príjemnou arteterapiou v čase chvíľkového vypätého emocionálneho obdobia.
***
JURAJ GONŠOR