V nedeľu 27. augusta 2023 sa Amfiteáter v Banskej Štiavnici už po 14. krát zmenil na dejisko úžasnej akcie. Benefičný festival Osmidiv pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik.
Od rána vládol v priestoroch Amfiteátra čulý ruch. Dobrovoľníci ako včielky nosili, skladali. Vešali banery. Chystali priestory šatní. Na pódium nosili techniku, pripravovali mikrofóny. Pri vstupe čakali na hostí farebné tričká. miesto pre kreatívne dielne. Dnes sa bude tvoriť horúcim voskom, maľovať na sadrové odliatky, ale i na telo. Pripravovali pohostenie nielen pre účinkujúcich ale i všetkých návštevníkov. Mohli sa tešiť i na výborný guláš, ktorý navarili kamaráti Mária Ďuriača, dlhoročného podporovateľa podujatia, na jeho počesť. Pre návštevníkov bude k dispozícii Informačný stánok Ozbrojených síl SR – brigáda spoločnej podpory. Môžu sa tu pozrieť na výstroj, porozprávať sa o poslaní a spôsobilosti OS SR.
Priestory hľadiska sa pomaly zapĺňajú a na pódiu sa mikrofónu ujíma moderátor, zabávač Viliam Rozboril. „Ja rád podporujem všetky akcie, kde ide o podporu pre ľudí s akýmkoľvek zdravotným postihnutím.“ Uvádza prvého účinkujúceho – Zumba Zoli. Spolu vyzvali „inak obdarených“ do veselého Zumba tanca. „Už sme tretí krát na podujatí Osmidiv takže sme veľmi radi že môžeme zase sa zúčastniť.“ Nenechávajú sa dlho prosiť. Priestor pri pódiu je v priebehu minúty plný tanečníkov. A ide sa na to. 3, 2, 1. Pustime hudbu. Chytľavé latino rytmy. Poďte, roztlieskame to na začiatku. „Idem do toho tak, že sa idem zabaviť, že tuto ma čaká veľa známych tvárí a skvelá atmosféra celkovo.“ Ruky hore. Krok vpravo. Krok vľavo. Teraz poďte vpred a vzad. Otočka a zatlieskať. Vyskočiť. A hlavne úsmev na tvárach. „Sme veľmi radi, že sme sa mohli zúčastniť znova. A môj odkaz, že nabudúce sa tiež vidíme tu v plnej zábave to roztočíme!“ A my sa tiež tešíme na Zoliho opäť o rok. Za poďakovanie sa tanečníkom si Zoli odnáša kopec darčekov, ktoré „inak obdarení“ sami vyrobili.
Vilo Rozboril si k sebe pozýva organizátora podujatia, Milana Štefánika. Nie je sám. Prichádza s ním i Beátka Miškovičová. Čaká ich milá povinnosť. Privítať „inak obdarených“ a naviac odovzdať obraz s motívom tohto ročného Osmidivu pani Dane Katiovej z DSS Libertas Lučenec.
A už je pripravený prvý hudobný hosť. Kto to je? Na pódiu cimbal. Cigánski diabli. Priniesli zmes svojich originálnych virtuóznych skladieb s nezvyčajnými hudobnými kombináciami a riadnou dávkou temperamentu. Hoci sa môžu pochváliť dlhým zoznamom svetových koncertných sál, kde vystupovali, nikdy neodmietnu pozvanie na benefičné podujatie, kde hrajú pre úplne iné publikum – pre ľudí s postihnutím. „Takéto podujatia radi podporíme práve kvôli tomu, že tí ľudia sú hrozne bezprostrední. Vedia dať najavo svoje city, svoje pocity a je nesmierne zaujímavé pozerať do ich tváre, keď im hráme a sú veľmi takí bezprostrední a to sa nám páči.“ Prvé ťahy sláčikom po strunách huslí a už je cítiť miešanie etna, folklóru, cigánskej hudby. Čardáš dvoch sŕdc rozprúdil pri pódiu nefalšovaný bashavel. Oči čornije hľadeli spoza violončela. Poďte si zaspievať s nami. Pýtala sa mamička, Široká cestička. A teraz cimbal naplno. Krásne sólo. K nemu sa pomaly pridáva kontrabas. Montyho čardáš. Možno ho zaradili i pre jedného z dobrovoľníkov, ktorého všetci voláme Monty. „Vždy, keď prídeme na takéto podujatie, a vidíme tým ľuďom do očí, že takto blízko ako dnes, tak nás to nabije energiou a musím sa priznať, že domov idem úplne nabitá a cítim sa úplne perfektne.“ A čo by to boli za Cigánski diabli, keby nezahrali Cigáni idú do neba. Široké objatie a obdiv od Ernesta Šarközi za krásne transparenty, ktoré boli počas ich vystúpenia nad hlavami divákov. „Ja považujem za také ohodnotenie, keď sa dobre zabavia.“ Veľký aplauz a ešte viac darčekov pre kapelu.
Výmenu nástrojov na pódiu využíva Vilo Rozboril na predstavenie spoločnosti SPIG. Ak ste o nej ešte nepočuli, je to tá, ktorá pomáha s pomôckami a pomocníkmi pre „inak obdarených“.
Zmena štýlu. Nastupuje pravý nefalšovaný rock. Statní chlapi v čiernom. Gladiátor vstupuje do arény. Neuveriteľných 34 rokov už prinášajú na slovenskú hudobnú scénu dávku metalu. Rozbalili to hneď naplno. „Ja si myslím, že je to potrebné možno aj pre všetkých interpretov, aby raz za čas podporili takúto dobrú myšlienku a aby si tieto deti a ľudia zo sociálnych zariadení mohli raz za čas užiť taký istý koncert ako všetci ostatní.“ Neviem ťa nájsť, Nemôžem dýchať. Staršie i novšie hity. Veď Dnes je skvelý deň. Krásny, slnečný. Gitarové sólo. Máme celý Život pred sebou. Transparenty nad hlavami. „Je to úplne úžasné a je to výnimočné, lebo na koncertoch bežných sa toto vôbec nerobieva a my keď toto teraz vidíme ako to úžasne pripravili, nalepili, nakreslili, tak je to pohľad, ktorý sa nám naskytá naozaj len raz za čas a je to úplne úžasné, perfektné.“ Publikum už si pospevuje ďalšiu pesničku. Nechcem o teba prísť. Ani my o vás. Veselá nálada lieta vzduchom. Srdcia sú naplnené radosťou. Také to je Keď sa láska podarí. Ďalšiu pieseň odpočíta gitarista paličkami. Medulienka.„Chodíme vždycky s pocitom, že určite pomôžeme dobrej veci a sme samozrejme veľmi radi, že tu môžeme byť. A s pocitom odchádzame ešte lepším. Tá radosť je naozaj veľmi čistá a úprimná a veľmi dobre si to vždy spolu užijeme.“ A opäť dlhý potlesk a darčeky.
Ale darčeky teraz dostanú aj „inak obdarení“. Je čas odmeniť publikum. Za transparenty a mávadlá. Nádherné, nápadité. S nalepenými fotkami. Ale i ručne kreslené. Či trojrozmerné. Porota to bude mať ťažké vybrať 6 naj. Milan, Vilo a Karol sa veru zapotili. Nakoniec je rozhodnuté. Hlavné ceny rozdané. Ale nemusíte smútiť. Každý, kto si pripravil transparent, alebo mávadlo, dostane malý darček.
Na pódiu sa niečo deje. Pripravené sú zvláštne hudobné nástroje. A aj hudobníci sú majú netradičné oblečenie. Je to Rednex. Originálna švédska skupina. O rok oslávia 30 rokov svojej existencie. V svojej tvorbe miešajú techno, folk a bluegrass. Na podujatie Milana Štefánika prijali pozvanie už po druhý krát a bolo sa veru na čo pozerať. „Vždy, keď sa to dotkne našich sŕdc, tak prísť zahrať na takéto podujatie, je dobré.“ Nespútaná energia speváčky, ktorá mimochodom pochádza tuto od nás, spod Tatier, vtiahla do zábavy „inak obdarených“. Zaplnil sa nimi nielen priestor pod pódiom, ale členovia skupiny si ich pritiahli i na pódium. „Sú to samé dobré vibrácie, čistá energia. Vzájomná výmena. Je to perfektné.“ Hity ako Old pop in an oak, Racing, Spirit of the Hawk boli len zahrievacím kolom. Naplno sa zábava roztočila pri najväčšom hite. Cotton eye Joe. Klasickú folkovú pieseň prerobili na dance pieseň. A čertíci vystrčili rožky pri Devil´s on the loose. Pridáme si ešte Wild and Free. Veľa, veľa darčekov. „Je to dojímavé, čo pre nás ľudia vyrobili a pripravili. Je to taká nádherná emócia.“ Fotografovania.
No už je tu koniec. Posledné fotky. Podania rúk. Na cestu si vyzdvihnite nejaké občerstvenie. A poďakovanie. Hlavne organizátorovi Milanovi Štefánikovi. Ale nie len jemu. Ďakujem si zaslúžia všetci dobrovoľníci, účinkujúci, sponzori. Ale aj „inak obdarení“. Veď vďaka nim sa to dnes znova podarilo. Na záver možno slovami Vila Rozborila, prečo prísť na ten ďalší ročník: „ Tu vidno, že na tomto podujatí, tá atmosféra je vždy od začiatku srdečná. Je to naozaj pekné podujatie.“ Tak vás pozývame. Príďte o rok zažiť si tú atmosféru. Budeme sa na Vás tešiť.
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka, Marek Vaco a Igor Frimmel
Video: Andrej Budaj