24. marca 2024 sa priestory sály PKO Čierny orol v Prešove naplnili veselým ruchom. V poradí už trinásty ročník benefičného podujatia Opri sa o mňa pre osoby s mentálnym a telesným postihnutím ho pripravili Občianske združenie Milan Štefánik a Občianske združenie Ruky spoja ruky. Trinástka je moje šťastné číslo. Tento ročník podujatia sršal šťastím tiež.
Nič sa nedeje len tak. Za podujatím sú mesiace práce, vybavovania. A v deň podujatia na príprave pracujú dobrovoľníci od skorého rána. Nosia. Skladajú. Premiestňujú. Vešajú. Rozbaľujú. Pripravujú stoly, pódium, hľadisko. Šatne pre účinkujúcich. Zavesiť banery. Priestor pre kreatívne dielne. Čo sa v nich chystá tento rok? Maľovanie na plátno. Maľovanie na drevo. Maľovanie na ruky. Enkaustika. Tu bude šatňa. Na začiatok vybaliť farebné trička pre všetkých. Ešte doladiť zvukovky a môže sa začať.
Sála sa začína zapĺňať farebnými tričkami. Moderátorského mikrofónu sa ujali hneď dvaja skvelí ľudia. Bibiana Ondrejková. Herečka a moderátorka. „Opri sa o mňa je nádherný názov a nádherné podujatie.“ Najviac ju preslávil asi dabing v známom sitkome Priatelia a tak jej veľa ľudí nepovie inak ako Bibi Škorica Ondrejková. Druhý mikrofón si zobral Roman Féder. Hudobník, herec, humorista a spevák. „Ja si myslím, že viem prečo sme podporili toto podujatie. Ja si myslím, že to vedia všetci Prešovčania a všetci ľudia na svete. Treba si pomáhať. Najmä tým, ktorí sú slabší , ktorí potrebujú pomoc.“ Dnes spievať nebude, ale možno ho naučím tancovať Zumbu. Dnes prichádzam na pódium v netradičnej úlohe. Prichádza Zumba s Julkou PO. Pokyn pre zvukára. Pustite hudbu. A už sa sálou rozliehajú lákavé latino tóny. Ideme na to. Kroky vpred. Kroky vzad. Pridáme ruky. Môžeme si aj zakričať. Zatlieskať a vyskočiť. Aj trocha sa zatočiť. „Tancovalo sa mi dnes s detičkami výborne. Keďže už toto podujatie, alebo podobné podujatia Milana Štefánika podporujem nejakých 10 rokov ako dobrovoľník, tak konečne som dostala šancu aj so Zumbou sa predstaviť.“ Aby to nebolo nudné, vystriedala som niekoľko kostýmov. Pesnička Aloha – dáme si havajskú sukňu a kvety. Pri krásnej cumbii všetci zhýkli. Červená široká sukňa nesmie chýbať. Vydýchať sa a je tu priestor na darčeky. Zapojili ste sa do Zumby? Príďte si pre nálepku Tancujeme s Julkou. „Je to veľmi veľká energia, ktorá ma napĺňa. Ktorá vás vlastne elektrizuje priam. Je to úžasné, úplne to ide až do srdiečka. Naozaj sa to odzrkadľuje aj v srdiečkach tých detí a že aj oni to vnímajú tak, že je to niečo perfektné, niečo dobré. A tá energia potom je taká vzájomná, vzájomne sa vymieňa.“ A Roman Féder prešiel prvou lekciou tanca. Základný krok bachaty zvládol. Nabudúce pokračujeme. „Inak obdarení“ si pripravili darček aj pre mňa. Sami ich vyrábajú a vkladajú do nich lásku. O to sú vzácnejšie.
Moderátori ostávajú na pódiu, aby k sebe pozvali ďalších hostí. Prichádza k nim Gabriela Bačová, sympatizantka občianskeho združenia, spoluorganizátorka podujatia, Milan Štefánik, predseda OZ Milan Štefánik. Prihovorili sa prítomným. Čaká ich jedna milá povinnosť. Darovať obraz s motívom podujatia , ktorý namaľoval maliar a textár Vlado Krausz. Kam poputuje tento krát? Z DSS v Sabinove si ho prichádza prevziať Ľudmila Mizeňáková. Klientom bude pripomínať dnešný koncert a zážitky z neho.
A už je tu prvý hudobný hosť. Kto to bude dnes? Hrdza. Ako niekto vtipne poznamenal, schovajte všetko kovové... Nemali dlhú cestu, veď sú odtiaľ, z Prešova. Tento rok oslavujú štvrťstoročie účinkovania na hudobnej scéne. Autorské piesne Slavomíra Gibartiho, ktoré sú inšpirované slovenským folklórom obohacujú o prvky folku, rocku a world music. Lahodné tóny husličiek sa začínajú prepletať s plným hlasom Lucie. „Ja sa priznám, že miestami mi trošku zvieralo hrdlo, pretože tá pravá a nefalšovaná radosť sa na nás preniesla. Aj ja si dnes odnášam domov úžasný pocit a budem ho nosiť ešte dlho v sebe.“ Krásne oblečenie s ľudovými motívmi. Pohľad lahodiaci očiam a zvuk lahodiaci ušiam. Veru mi je dobre. Pridáva sa i bubon. Košieľočka vyšívaná. Kalap na hlave. Máme tu akordeón. Chodila dievčina. Ťahavý spev sa nesie po celej sále. Môžete sa pridať a spievať s nami. Keď som išiel, Horela lipka. Pod pódiom sa to plní tancujúcimi a spievajúcimi divákmi. Možno je medzi nimi i Beťar dzivka. Zábava je v plnom prúde. „Ja by som povedal, že to sú takí naši TOP fanúšikovia. Takých fanúšikov mať, to je radosť.“ Pridáme si trocha rockovej gitary. EJ taká, ej taká... Taká sa mi páči. Sú tu znova darčeky. „Vždy je to aj tá atmosféra, aj tie darčeky. Plagáty, transparenty. Je to fakt super. A ako sa hovorí, nič nie je krajšie, ako vlastnoručne vyrobený darček.“ Ešte spoločná fotka. „Fakt sme aj dnes cítili skvelú náladu od ľudí a takú srdečnosť a veľkú úprimnosť.“
Ide sa ďalej. Svoj talent prišla ukázať mladá talentovaná speváčka, Gréta Pogany s doprovodom. Čerstvá držiteľka ceny Nadácie Advance Investments, hudobnej ankety Radio Head Awards. Pri jej pomalých piesňach sa „inak obdarení“ pochytali za ruky a vytvorili jeden krásny kruh šťastia. „Mne sa veľmi dobre spievalo. Veľmi som si to užila a videla som, že aj diváci si to veľmi užívali. Úžasnú energiu nám dodali a veľmi sa z toho teším.“
Krátku prestávku medzi vystúpeniami využíva spoločnosť SPIG na predstavenie svojej činnosti. Pýtate sa, kto to je? No to sú tí, čo Vám pomáhajú s kompenzačnými pomôckami. Obrátiť sa na nich môžete kedykoľvek.
Kto sa teraz pripravil na pódiu? Vysoký to chlap prichádza k mikrofónu. Marián Greksa. Neostane sám. Veď tu má aj kapelu Modus Memory. Prišla s nimi aj tá „krajšia“ polovička, Petra Molnárová. „Naozaj je to úžasná energia tých detí. Tých ľudí. Všetci chodia, objímajú ma, ľúbia ma. Toto sa nestáva v bežnom živote. Ale toto mi prišlo také strašne krásne. Sú to také čisté duše. Je fakt super, že sa robí pre nich takáto pekná vec.“ Prevedú nás prierezom piesní skupiny Modus. Najväčšie hity, ktoré spievali Marika Gombitová, Miro Žbirka, Janko Lehotský, Marián Greksa. Odpočítame a ide sa na to. V slepých uličkách nás dnes nenájdete. Aj keď Kapely starnú, Dievčatá sa po nás ešte stále obzerajú. Rockovejšie striedajú tie pomalšie. Keď sa raz oči dohodnú, tak je tu spolupráca publika jasná. Spievame a tlieskame. Pre dievčatá je tu pieseň z muzikálu. Šaty. A najznámejšia od Gabiky a hádam aj najťažšia – Vyznanie. Dáme si ešte nejaké veselé. Poďme na ne. Sklíčka. Teraz sa pridajte všetci. Úsmev. A dnes je úsmev na tvárach všetkých. „Chcela by som odkázať len to, že nech sú takí akí sú. Lebo sú skvelí a sú úžasní. A toľko lásky, podľa mňa, sa normálne nedostáva, ako od nich.“ Veľký potlesk. Darčeky od „inak obdarených“. Mariánovi ani ruky nestačia.
Sála sa od začiatku koncertu plnila aj farebnými transparentmi a plagátmi. Vyrobili ich „inak obdarení“ a niektoré z nich sú naozaj originálne. Prišiel teda čas odmeniť ich. Roman Féder bol milo prekvapený: „Transparenty, tie sú veľmi dojemné. Je to veľmi emotívne. Je tam kus takého srdca a tá emócia. Lebo tí ľudia to robia s radosti a z toho, že chcú urobiť radosť aj mne.“ Porota v zložení Milan Štefánik a Gabriela Bačová, má ťažkú úlohu. Ktorých päť vybrať? Najväčší? Najfarebnejší? Maľovaný? S fotografiami? Po porade vybrané. Hlavná cena odovzdaná. Ale nezúfajte ani ostatní. Pre vás máme tiež malé darčeky.
Ajajaj, čo sa to chystá na záver. Kto to prichádza na pódium. Začína sa nefalšovaná disco párty. Maduar. Takmer štyridsať rokov už hrajú a spievajú. Dancefloorovou vlnou bavia všetky generácie. Bratia Matyinkovci to prišli tento krát poriadne roztočiť do Prešova. „Od prvého podujatia sa ukázalo, že to publikum na takýchto podujatiach je veľmi vďačné. Veľmi perfektne reaguje na to, čo my robíme na tom pódiu. Takže tá spätná väzba, tá energia, ktorá sa k nám dostáva, je jedinečná. Preto my tak radi chodíme na tieto podujatia.“ Začali netradične nostalgicky. Náš čas. Texty v slovenčine, ale aj angličtine. Komu by to vadilo. I´m Rock. ako sa cítite. I feel good. Chlapci predviedli i tanečné kreácie. A teraz ruky hore. Vpravo. Vľavo. Do it... Pri pesničke Anjel si spomenuli na Barbaru Haščákovú, ktorá tu už nie je s nami. Ale presedlajme na veselú. Potrebujeme pomoc publika. Poďte spievať s nami. Hafanana. Tak a ideme na latino. La chita. Zatancovala som si tiež. Zábava je v plnom prúde. Pripravte si ruky, bude sa tlieskať. Ramaya. Dnes to tu bola naozaj Party in da house. A na záver veľký potlesk. Poďte sa ešte odfotiť. Nesmú chýbať ani darčeky pre Maduarcov. „V prvom rade je to veľmi milé, keď dostaneme nejaký darček. A zároveň nám to pripomína rok 94, keď sme dostávali do fun klubu práve darčeky od ľudí, ktorí mali radi našu hudbu.“
A je tu koniec. Poďte si dať ešte posledné foto. Posledné objatia. Občerstvenie na cestu. A dvere PKO čierny orol sa zatvárajú. Čo dodať na záver. Veľké ďakujem. Všetkým, ktorí tu dnes bolo. Roman Féder to vyjadril pekne pre všetkých. „Tí ľudia to organizujú a robia poctivo. S láskou a pre dobrú vec. Pretože chcú pomáhať a to je na tom to najcennejšie.“
A čo by sme odkázali všetkým, ktorí tu dnes boli na úplný záver? Slovami Gabiky Bačovej: „Aby sme sa tu všetci stretli. Tak, ako je nás tu dnes , tak aby sme aj o rok prišli všetci. Ďakujeme všetkým dobrovoľníkom a podporovateľom za ich pomoc!“
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka a Marek Vaco
Video: Andrej Budai