Pavel Morochovič nie je hudobník ktorý by trpel nadprodukciou. Na nahrávku, ktorá sa mi práve točí v prehrávači bolo treba čakať osem rokov. Od posledného CD „Awakening“ (NP 3/2015), ktoré Morochovič nahral v triu s Jurajom Griglákom a Martinom Valihorom, uplynulo veľa vody a veľa koncertov a projektov, z ktorých hlavne ten s holandským bubeníkom Neilom van der Driftom a Jurajom Griglákom si určite zaslúžil nahrávku. Všetko však prekazila korona. Pre všetkých nastali zlé časy a hudobníci ako Morochovič, ktorý sa živil len hraním, boli na tom najhoršie. Ale časy sa postupne konsolidujú a máme šťastie, že v poslednom roku sa vyrojilo mnoho skvelých nahrávok, spomedzi ktorých „Harmony I.“ vyčnieva. Morochovič sa rozhodol pre sólo nahrávku na ktorú skomponoval 40 minútovú klavírnu suitu zloženú z 10 častí. Je to vzrušujúca explózia melódií, pocitov a vnemov v majstrovskej interpretácii samotného autora. Morochovič inšpirovaný priestorom a zvukom koncertného klavíra Steinway v Lisztovom Centre v Rakúskom Raidingu, tu za dva jesenné dni nahral majstrovské dielo. Ako sám nazval skladby, sú to impresie inšpirované momentálnou náladou, nahodenou melódiou, ktoré bravúrne rozohráva do majstrovských imrovizácií. Ako sám hovorí, vznikla tak akási „komprovizácia“, kde základné témy sú zaznamenané do notového záznamu, ale samotný interpret a komponista v jednej osobe sa potom nechá ďalej unášať nahodeným motívom mnohokrát do netušených dimenzií. Samotný úvod, „Introduction“ navodí celkovú náladu albumu. Od tohoto bodu, kde počujeme nekľudný mohutný tón a napätie, sa nasledujúce „Impression No. 1. - 6.“ raz vznášajú ako pierko ponad rozbúrenú hladinu horského potoka (Intermezzo No.1.), inokedy ako tanec zaľúbencov na horskej pažiti (Impression No.4). Je tu aj vzrušenie a hnev, či zhon veľkomesta (Impression No. 5). Je to album, do ktorého sa treba ponoriť, zavrieť oči a pustiť si v hlave film. Je to hudba vhodná na tanečné predstavenie - improvizáciu. Je to hudba plná odhodlania, radosti, ale aj smútku a hnevu. Je to hudba, pri ktorej sedíte v koncertnej sále so zatajeným dychom, aby ste nakoniec vybuchli vo frenetický aplauz.
JÁN GRAUS / NP: 97%