Niekedy za čias Fermaty sa tomu hovorilo jazzrock, hoci minimálne jeden opus tohoto zoskupenia - Dunajská legenda - by sa dal označiť terajším, progrock. Tak nejak zneje aj táto nahrávka z roku 2014. Sisterhood Of Klangpedal možno nikdy nepočuli túto nahrávku (ale neverím tomu), ale dôsledne pokračujú v načatom. Ostatne frontman sa priznáva ku Vargovi, King Crimson, ELP...
Trio je v rocku dosť časté zoskupenie, nie len na slovenskej scéne. Toto je skvostné! Matej Mikloš - klávesy, Mario Polonyi - bass a Jan Steno - bicie sú starí harcovníci (aj keď vekom ani nie) a na pomedzí žánrov sa pohybujú už roky v rôznych kapelách (Persona Grata, P.S., Cieľová skupina). Počiatky Sisterhood siahajú až do roku 2005 a vystriedalo sa v nej niekoľko hudobníkov. Maťo Mikloš však prechádzal všetkými zostavami. Aj táto nahrávka vznikala dlho. Od nahrávania v apríli 2014 do vydania prešiel rok, skoro ako za socializmu, ale tu to malo zrejme iný dôvod. Predpokladám, že kapela mixovala a mixovala, a na výslednom zvuku je to poznať.
Päť trackov: Cyril, Metod, BJDSLSP, Umenie a Funebrak party III, je z pera Mateja Mikloša. V skladbách samozrejme dominuje jeho klavír, ale načiera aj do hammondovských a klasických syntetizátorovských registrov, čím ešte viac umocňuje dojem nadväznosti. Sound ale znie moderne. Skladby sú invenčné, striedajú sa v nich výrazné melodické motívy so zbesilými, miestami až freejazzovými pasážami s famóznou rytmikou (BJDSLSP - mimochodom, neviem, či ešte niekto vzdal takúto poctu nášmu najstaršiemu a najväčšiemu jazzovému festivalu), typické progrockové tajmy s blues a jazzovými pasážami, pochodom či odkazom na Bondovku (tamtiež, Funebrák party III). V otváracej skladbe (Cyril) je ale všetko. Keď skončila, musel som si ju pustiť znovu, potom som zbehol po Dunajskú legendu, pustil si to, a znovu sa vrátil k Pedálom. Inak, aj ten názov veľa napovedá. Je srandovný, ale zároveň vážny a košatý, ako je aj hudba, ktorú chlapci skrytí za ním produkujú. Mohli by viac koncerovať. Iste by to bol zážitok. Tak ako toto CD.
*****
JÁN GRAUS