Puding Pani Elvisovej nebol za posledné roky veľmi produktívny. Ich fanúšikovia si museli počkať päť rokov, aby sa im opäť dostal do uší nový album. Diskografia sa im tak rozrástla o štvrtý názov. Album Tektonická platňa vyšiel vyšiel pri príležitosti výročia 20 rokov existencie PPE. Svoj alternatívny hudobný prejav dokázali prvýkrát prezentovať aj mimo skúšobňu, keďže prvýkrát nahrávali v nahrávacom štúdiu a to v Lavagance Studios. Svojou výstrednou cestou, ktorá predstavuje ich vlastný odlišný imidž, opäť išli proti konzervatívnym kritikom. Celý album je nespútanejší ako predchádzajúce a dochádza pri ňom k erózii veselých tónov plných syntetizátorov. Je to zároveň najvystihujúcejšia pointa názvu albumu Tektonická platňa, okrem toho, že vyjde aj ako ich doposiaľ jediný album na vinylovej platni. Väčšina skladieb je zdanlivo šitá na mieru pre letné festivaly. Pokojne si môžete s nimi zaspievať, lebo texty sú ľahko prijateľné. Zároveň nezapočujete žiadne frustrujúce tóny, ale iskrivý rytmus v elektronickom podklade, čo sa podobá dubstepu. Rozbiehajú sa jemne, gradujú, až napokon vyústia do veľkého finále. Avšak, album si musíte vypočuť viackrát, pretože niektoré piesne sú si veľmi podobné a zlievajú sa do celku. Neuberá to na kvalite, po opakovanom vypočutí zistíte, že sa dajú ľahko rozlíšiť. V niektorých piesňach sa zase slová objavujú pomenej a prevláda skôr inštrumentálna zložka. Môžete to započuť napríklad v piesňach ako Na vlnách alebo Pohár víťazov v Ouagadougou. Pieseň s názvom Basová pasca sa dokonca podobá skôr na hip – hop. Po vypočutí albumu si každý mohol len overiť, že nový album nenahradil ich starý štýl. Doba je neúprosná a musia s ňou držať krok. Nečudo teda, že pridali pár malých zmien aj do svojej hudby. PPE = Puding plný (pozitívnej) energie!
Nikola Červenková