Isto si niektorí z vás, čo ste sledovali pesničkársku cestu Honzu Nedvěda v prvej polovici 90. rokov budete pamätať, ako tento folkový bard dokázal každoročne, niekoľkokrát po sebe, vyprodukovať nové CD. A v rámci rozhovorov v médiách sa netajil tým, že denne je schopný napísať aj tri, štyri nové piesne. Keď som sa nedávno od Radiara (pesničkár Rado Tiňo) dozvedel, že Peter Janků sa v blízkych dňoch chystá krstiť nový CD album, bol som prekvapený, veď takto pred rokom som bol svedkom krstu jeho predchádzajúceho CD (20 rokov čakania). Úprimne som si nevedel predstaviť, čo nové chce Peter „svetu“ oznámiť za tak krátku dobu. Vyššie spomenutého krstu CD „novorodeniatka“ v bratislavskom divadle GUnaGU sa mi nepodarilo zúčastniť, a tak s o to väčšou zvedavosťou som si vypočul niekoľko dní na to jeho novú CD „placku“, ktorá mi bola doručená. A veru zistil som, že zo strany Petra nešlo o nepremyslený čin spáchaný v eufórií. Album (Tak nech je...) je ďalším sofistikovaným projektom odrážajúcim pesničkársku tvorbu s bohatým diapazónom rozhľadu, autorskou vizitkou silne sociálne mysliaceho i cítiaceho človeka. Pár z piesní z CD som počul pred časom na niekoľkých Petrových koncertoch naživo, zvyšné po prvý raz z albumu, a ani o jedinej nemôžem povedať, že by ma neoslovila, nezaujala ma. Je to tým, že žiadnej z nich nechýba dynamika príbehu, ani hudobný nápad. Peter pracuje zväčša s jednoduchou (ale silne melodickou) linkou, ktorá ponúka možnosť chytro sa „usídliť“ v pamäti poslucháča, a to už behom prvého počúvania. Prakticky skoro každá by sa dala označiť termínom hit. Petrov kultivovaný vokálny prejav poslucháčovi nedovolí byť nepozorný, pretože je radosť ho počúvať. I tento krát Peter nahral CD so svojou štúdiovou kapelou „Pridaná hodnota“, pozostávajúcou z kamarátov hudobníkov Názov formácie dokonale vystihuje jej prínos pre projekt. Spoluúčasť na ňom majú aj herci Kemka, Latinák, Kobielsky a Miezga. Pár slov o piesňach samotných. Petrovi sa opäť podarilo vytvoriť bohatý kolorit obrazov a tém, v dôsledku čoho by sa ťažko našiel človek vo veku od 18-80, ktorý by nerozumel tomu, o čom Peter „rozpráva“ (spieva). Je veľkým prínosom, že Petrov vizus na svet nie je rigidný. Aj o témach, ku ktorým zaujal jasné stanovisko spieva s istou ľahkosťou, v dôsledku čoho si poslucháč môže mozaiku doplniť o svoje zážitky, pocity: Husákove deti, Generácia strachu, Ono je to všetko jedno, Z extrému do extrému. Popri prešovskom folkerovi Edovi Klenovi predstavuje Peter pre mňa najsociálnejšie orientovaného pesničkára na Slovensku o akom viem. Zachytáva to, čo videl, zažil. Jeho piesne nie sú iba sebareflexnými zrkadleniami mysle a citov, tak, ako to u väčšiny iných býva (čo prirodzene nemožno pokladať za negatívum takto píšucich autorov). Peter sa ani témam tohto typu nevyhýba, no spája ich dovedna v rámci fúzií s ďalšími prvkami: Deň narodenín, Na pokraji síl, Polnočné resumé, Na vlastnú päsť. Niektoré z piesní nesú v sebe istú dávku religiozity, ku ktorej sa Peter myslím hrdo hlási: Tak nech je, Ako ďaleko. Špeciálnou „priehradkou“ v tvorbe Petra Janků je tvorba sarkastická a ostro kritická. Na CD ju zastupujú: Rádio Ebenci, Autorská, Kampane. Jedinou piesňou, ktorú sa neodvažujem v rámci vyššie vytvorených „domčekov“ nikam zaradiť je Oko kata. Ak ste na ňu zvedaví zistite si, kde Peter Janků bude najbližšie mať koncert a navštívte ho. Overíte si, že recenzent CD (teda ja) nepísal o Petrovi tak pekne pre nič za nič...
Had (Ivo Weiss)