Skutočných talentov sa nerodí veľa. Keď aj raz za čas niekto dostane do daru taký potenciál muzikality a zručností ako hlavný protagonista tohto článku, nemusí to preňho ešte znamenať zaručenú výhru. V bludisku technických či iných ekvilibristík sa ľahko stratí cieľ i zmysel snahy, ktorej výsledok mohol niekoho povzniesť.
Ako človek sa zaujíma o „kvalitu života a filozofiu ľudského bytia“. V booklete svojho prvého sólového CD Viaje Del Alma píše, že: „sám nemá ambície spasiť svet, ale to o čo sa zaujíma, sa zároveň snaží aplikovať na vlastný spôsob existencie a je presvedčený, že životný štýl sa odzrkadlí aj v jeho hudbe“. Petrove hudobné záujmy aj gitarová technika sa rozvetvujú do rozličných štýlov, aby sa potom opäť zliali do jedného, usmerneného prúdu. Skúsenosti mu priniesli aj nadhľad, a tak sa nesnaží poslucháčov očariť karnevalovým hýrením farieb, efektmi, alebo samoúčelnou prehliadkou svojich technických schopností. Jedným zo zrkadiel, ktoré to reflektujú, je práve album Viaje Del Alma.
Viaje Del Alma
Trinásť pôvodných inštrumentálnych skladbičiek, ktoré našli svoje miesto na prvom sólovom albume Petra Luhu je inšpirovaných cestami po Španielsku a Francúzsku. Peter tieto tvorivé výlety podniká spolu so svojou priateľkou, výtvarníčkou Luciou Černekovou. Na miestach kam prídu, zbierajú zvukové aj obrazové podnety pre tvorbu animácií – krátkych pocitových videí - v rámci svojho nezávislého projektu On The Road (ontheroad.lucypaint.com). Dve hudobné animácie už putujú po rôznych medzinárodných festivaloch. Spoločné tvorivé výlety Peter s Luciou podnikajú aj preto, „aby sa oslobodili od schém materialistického sveta, ktoré nás opantávajú“ a mohli sa viac sústrediť na samotnú tvorbu. Obdobia tvorby sú vzdialenejšie materiálnemu, čo nie je spojené len s uskromnením sa a menšou spotrebou peňazí, ale aj minimalizáciou použitých prostriedkov. Na cestách si Peter vystačí s jednou elektrickou gitarou a laptopom.
Zvuk
Jednoducho - čisto, až zvukovo asketicky - znie aj nahrávka albumu. V tomto prípade to nie je pracovné demo z hotelovej izby zaznamenané linkou, ale solídny štúdiový záznam. Petrova elektrická gitara hrala cez dva aparáty. Signál z magnetických snímačov putoval do elektrónkového komba Mesa Boogie a z piezosnímača v kobylke zase do akustického komba Roland. Lampový aparát sa snímal štyrmi rôznymi mikrofónmi, akustický aparát dvomi a dvomi ďalšími mikrofónmi sa snímal aj ambient miestnosti. Aparáty hrali nahlas a naturálny zvuk bol tak dobrý, že jeho ďalšie spracovanie bolo iba minimálne. Kedysi bolo trendom nadmerné používanie hallu, Petrovým zámerom bolo skôr dosiahnuť u poslucháča pocit, že s gitaristom sedí v tej istej miestnosti a hrá mu naživo.
Inšpirácie
Prvou inšpiráciou bolo Španielsko, ktoré Peter s Luciou za tri mesiace precestovali celé. Výsledkom bola animácia s názvom Spain. V súčasnosti hľadajú podnety skôr v špecifikách tej-ktorej krajiny. Príkladom môže byť ich zimný pobyt na severe Nemecka. Pokojnej a zasnenej atmosfére krajiny vládlo uzimené počasie, sneh a zamrznuté more. Do toho vystúpila pobrežná veža, ktorá mala v danej oblasti podobnú históriu ako náš ostnatý drôt. Témou druhej animácie s názvom Der Turm sa tak stali strážne veže, ktoré pomáhali lapať ľudí snažiacich sa o únik zo systému.
Iné projekty
Aj keď je Petrova muzikantská história spojená s viacerými zoskupeniami (rockové skupiny Fajront, Darymora, Bigger Bang, akustické Silent Duo, jazzové formácie Living Street Band, či Susie Haas Band, no aj rozličné príležitostné spolupráce), v súčasnosti ako gitarista nie je súčasťou žiadneho iného projektu. Dôvodom je fakt, že sa venuje hlavne sebe a pripravuje autorské programy, kde môže účinkovať sám. Pre príležitostné pubové hrania si pozýva priateľov ako Silvia Josifoska alebo Stano Palúch, s ktorými si vie zaimprovizovať podľa chuti a nájsť spontánnu radosť z hudby. To je pre neho momentálne cennejšie, než pre peniaze vystupovať s nacvičeným repertoárom, v ktorom by sa musel prispôsobovať iným osobnostiam v kapele.
Gitary
Už niekoľko rokov Peter hráva hlavne na elektrickú gitaru Framus Tennessee Custom. Považuje ju za špičkový nástroj i značku, ku ktorej si ale gitaristi u nás ešte nenašli cestu. Je spokojný s tým ako nástroj vyzerá, aj ako sa mu na ňom hrá. Do gitary urobil iba jeden zásah - pridal piezo snímanie, ktoré simuluje zvuk akustickej gitary a rozširuje možnosti jej použitia pri sólo vystúpeniach. Aby sa aj pocit z hry blížil viac akustickej gitare, má na nástroji natiahnuté struny 0.012 s vinutou strunou G. Gitara má klasické tremolo Bigsby, ktoré používa len občasne, ale považuje ho za estetický doplnok nástroja. Na vyťahovanie strún a dive bombing má v talóne iné gitary. Celkový počet sa rokmi stabilizoval pri čísle 10, pričom každý nástroj zo zbierky je určený pre istý typ zvuku alebo použitia. Viaceré z nich boli postavené na objednávku. Pri nahrávke albumu používal doplnkovo aj akustickú gitaru od Martima Klemu a hneď niekoľko jeho nástrojov pochádza od Miloša Klasa. Napríklad osemstrunová gitaro-basa s vejárovito osadenými pražcami (menzúra basových strún sa postupne rozširuje), tiež klasická elektroakustická gitara s nylonovými strunami a tenším telom, alebo elektrická mandolína, ktorú takisto môžeme počuť z nahrávky.
Martin Chrobák