Hudba s ľahkosťou letného vánku a slová ilustrujúce z možných životných scenárov iba tie lepšie, zábavnejšie a pritom štandardne ľudské. Zvuky syntezátorov na krídlach rytmiky popretkávané pozitívnymi vibráciami vibrafónu plus dievčenský hlas - v speve sebaistý, vo výraze civilný -, ktorý bez hviezdnych exhibícií vťahuje poslucháča do deja pesničky.
Nová Tektonická platňa bola milým dôvodom na ďalšie stretnutie so skupinou košických imigrantov. PPE má už roky svoj hlavný stan – skúšobňu a klubovňu v jednom - v areáli bratislavského Istrochemu. V tomto skanzene industriálnej minulosti a súčasného undergroundu našlo svoj azyl viacero skupín, ktoré tu - nikoho nerušiac a nikým nerušene - môžu vytvárať svoje hudobné homeopatiká. Len pár metrov od ich skúšobne sa nachádza LVGNC, v súčasnosti jedno z najfrekventovanejších štúdií, kde sa nahrávala aj Tektonická platňa. Vybavenie, vrátane Stroonovho vibrafónu stačilo preniesť a pretlačiť na kolieskach na druhú stranu „ulice“.
Kapela za 20 rokov pôsobenia nezostarla, ale vyzrela. Prvý koncert odohrala ešte v časoch, keď jej členovia ani nemali celkom vyjasnené, kto bude hrať na aký nástroj. Dnešný stav je ale zrkadlom rokmi nadobudnutej formálnej dokonalosti iba podružne. Puding funguje kolektívne a skupina dozrela hlavne na báze toho, aká hudba ju v spoločnom podaní baví. Jednotliví členovia mali odjakživa osobný vkus rôznorodý, zjednocuje ho ale spoločné džemovanie, (v rámci ktorého vznikajú aj nápady na nové skladby) a snaha šíriť pozitívne emócie. Hovorí nový člen Dalibor aka Stroon: „Sám za seba môžem počúvať a robiť aj temnú hudbu, ale energia Pudingu ma zhltla tak, že som prirodzene prispôsobil svoje hudobné zmýšľanie kapele, takže v spolupráci som opäť našiel aj to svoje veselšie ja.“ Miloš: „My sme naozaj radi, keď na koncerte hráme a vidíme, že ľudia sa tešia, dvíhajú ruky, usmievajú sa a sú radi, že tam môžu byť. Nemusia byť zamyslení a hĺbavo vnímať našu hudbu. My máme radi, keď sa bavia.“ Postupným vývojom sa PPE od angličtiny a repetitívnych textov dopracovali k vôli robiť veci lokálneho charakteru v slovenčine. „Zistili sme, že najviac baví ľudí a aj nás samých, keď sa hráme na vlastnom piesočku,“ hovorí Pino. K fungovaniu kapely ako kompaktného celku Vilo poznamenáva: „U nás nikto neriešil svoje osobné hudobné ambície. Od začiatku, keď sme začali džemovať, tak energia ktorá išla zo spoločného hrania bola stále tá najlepšia. To sa snažíme uchovať si dodnes. Nové skladby robíme vždy spolu. Keby sme mali líderské ambície, tak si ich uplatníme skôr v inom projekte. Toto je Puding a jeho energia je tá, ktorá pochádza od všetkých členov.“ Miloš: „Medzi štyrmi až piatimi ľuďmi v skupine sa vyskytnú aj rozdielne názory a nezhody, ale tie sa dajú vykomunikovať, kľudne aj vyhádať, ale vždy sa bavíme o tom, aký má byť výsledok, a cieľom každého je, aby bol dobrý. Nik do tej konfrontácie nejde s tým, že by výsledku chcel ublížiť. Každý spor by mal posunúť vec ďalej.“
Pri tvorbe nového albumu sa snažili prísť s niečím hodnotným, čo by bolo spájané s rokom 2015. „Chceli sme vytvoriť album, ktorý by bol pre slovenskú scénu takým míľnikom,“ hovorí Pino a budí pritom dojem, že vo svojom presvedčení nemá problém odložiť skromnosť na chvíľu stranou. Želali by si snáď PPE na potvrdenie zámeru „vytvoriť míľnik“ roku 2015 získať aj nejaké sošky s rádiovou hlavou? Miloš: „To samozrejme radi, ale o to primárne nejde.“ Pino: „Asi každá kapela, keď niečo robí, tak má pocit, že je to to najlepšie a ja mám ten pocit teraz. Sme radi, že sme mohli prispieť domácej scéne a posilniť ju niečím, čo je podľa nás hodnotné, kvalitné a slovenské. Robili sme to s čistými úmyslami, najlepšie ako sme mohli, a páči sa nám to.“
Tektonická platňa pôsobí skutočne optimisticky a pozitívne a to vo viacerých smeroch. Jedným z nich je, že sa nehrá na veľké umenie. Nie je to ale trochu v rozpore so spomenutými ambíciami? Pino: „My sa ani nevieme hrať na veľké umenie. To nechávame tým, ktorí sú v tom umení lepší ako my. My primárne UMENIE robiť nechceme, chceme ale svojou tvorbu napredovať. S Tektonickou platňou sme sa možno posunuli od pesničiek s textami zloženými z dvoch slov do väčšej hĺbky.“
Hoci dosiahnutá hĺbka vyznieva miestami trochu insitne, v kontexte odľahčeného podania, sviežej hudby a nadhľadu v štýle Pudingu to vôbec nevadí, skôr naopak. Nahrávanie majú teda Pudingáči úspešne za sebou, čakajú ich ešte klipy a v nasledujúcich dvoch rokoch intenzívne koncertovanie. V čase publikovania majú už za sebou turné so skupinou Billy Barman a pred sebou iste mnoho ďalších miest. Dúfajú, že si na niektorom z nich prídete pod pódium zlepšiť náladu aj vy.
MARTIN CHROBÁK