Jedna z najhranejších skupín v najpočúvanejších rádiách. Chlapci nemajú problém vypredať Inchebu či Steel Arénu. Na turné si prizvali Lúčnicu, sprevádzajú muzikál Jesus Christ Superstar pod dohľadom Jána Ďurovčíka. Od ostatnej štúdiovej nahrávky prešli tri roky.
Vlna world and etno pochytila viaceré naše strednoprúdovky s rozpačitým až prijateľným výsledkom (Kirschner, Tina, Knechtová). Spomeňme hitovku Niekto ako kráľ (2006) okorenenú klezmerom a na nedávnych koncertoch prepojenú s ľudovkou A ja taká dzivočka. Odchovanci rannej slávy bratov Táslerovcov nad aktuálnym stavom skupiny krútia hlavou, tí, ktorí tvorbu kapely sledujú ešte z väčšej diaľky sa nestačia čudovať. Žiaľ, sú v menšine oproti masovému vkusu, ktorý Táslerovci vedia odhadnúť. Rok „stará“ Cesta II. triedy a ešte staršia S. O. S. sú zaryté pod kožou hlboko ako hity Elánu či Žbirku. Cesta II. triedy album otvára a záver patrí S. O. S. s folklórne a celkom vydarene spracovaným videoklipom. Jadro v podobe ôsmich skladieb nemá a ani nechce mať rádiový potenciál. Akoby šlo o doplňujúci materiál k hitovkám. Pokúsiť sa o alternatívu sa chlapci môžu, ale tentokrát to nevyšlo. Pritom drobných inštrumentálnych prekvapení sa nájde v každej skladbe. Natoľko ostrieľaní muzikanti by ale mali vedieť, čo znamená inšpirovať sa, čo požičať si, čo prekopírovať. Niekde medzi týmito pojmami balansujú aj ich staršie hity. Porovnajme si Úsmev a čaj s What If God Was One Of Us od Joan Osborne, či Kým stúpa dym s Beatlesackou Michelle. Druhá skladba na albume Iné to už nebude stojí a padá nielen na úvodnej blues gitarovej vyhrávke. Pôvod úvodného licku má byť asi hudobnou hádankou pre tínedžerov. Ak vás od dopočúvania skladby neodradí Táslerov krikafekt, tak dostanete hádanku ďalšiu. Idetifikovať odkiaľ fúka vietor pri zvukov klávesov nebude až také ťažké.
Ďalším faktorom počúvateľnosti sú texty. Meno Vlado Krausz je značka, ale ani tá nemusí stačiť, ak je melódia hotová a text treba vyskladať z dlhých a krátkych slabík. Ak zalovíme k starým kúskom, kedy Táslerovci začínali s Vladom Krauszom, vybaví sa nám slovo človek. Človeka neprerobíš, Duch človeka, Človek, človek, na čo sú ti. Ľudí v Táslerovských piesňach bolo vždy dosť a odporúčame Krauszovi poobzerať sa po nových slovíčkach. Hudba na hotový text je vždy utrpenie, vedel by o tom Hevier, ktorý prepadol slovu kabát, či Peteraj s jeho obľúbenými mincami.
Ak chcú Smile zaujať, dokázať, že vedia robiť hudbu podľa iného ako desaťročia osvedčeného receptu, nech skúsia chytiť gitaru napísať skladbu podriadenú textu a hudobne si nepožičiavať zo všetkých svetových strán. Vrstviť melódie, sóla a linky vedia. Rozdivočiť dav pod pódiom tiež. Sú overenou značkou a patrí im obdiv, že sa ľudia ich nových piesní ešte stále neprejedli. Hity zarezonujú a album pravdepodobne ostane len ďalším radovým v zozname štúdiových nahrávok skupiny.
**1/2
JURAI GONŠOR