Keď som cirka pred rokom dostala štvorpesničkový promodisk dua, ktoré si hovorí Bloom, bola som zvedavá ako po prvej kapitole detektívky, ako sa to ďalej vyvinie. No a keďže vývoj nezastavíš, je tu plnohodnotný jedenásťpesničkový album s lesným bookletom, hosťujúcimi sidemanmi, jednotiacou koncepciou a hlavne s porciou neopočúvanej hudby plnej prekvapivých zvratov. Ale zďaleka nie všetky prekvapenia sú príjemné. V prvom rade hlas Barbory Drahovskej pôsobí na krehkých základoch akosi nepatrične drsne a ani nie práve najvybrúsenejšia angličtina nepridáva na dobrom dojme. Hneď úvodná Carousel Ride začne tak sľubne, že je škoda, aby sa to zosypalo hneď dvoma samoúčelnými zmenami groovu. Teraz pozitíva: muzika Bloomu patrí bezosporu k tomu chytrejšiemu, čo tu za posledné obdobie vzniklo. Napríklad taký rajcovne shufflujúci Power Of Now ma dostal celú. Refrén je skvelý. Pekný ambientný zvuk je takisto ozdobou albumu. Podpísal sa pod neho Marek Rakovický z LVGNC štúdia a master hen až z ďalekého veľkého jablka. Gitary Lukáša Kyšku sú príjemne pokojné ako hladina jazera po daždi. Páči sa mi, ako album kvalitatívne graduje (bosanoidná Pigeon Song spôsobila moju definitívnu kapituláciu pred zvláštnou komplementaritou hudby a spevu Bloomu). No a kontrabas Jura Grigláka ma dostal „jakbysmet“. Pekná doska. Budem si ju púšťať ku krasosmutneniu.
****
Dorota Zervanová