Pôvodne to mal byť úplne iný text. Za počítač som si sadal s tým, že napíšem recenziu. Je večer, piatok 13-teho. Deň, ktorý podľa štatistík ani zďaleka nekonkuruje iným dňom v počte nešťastných udalostí a nikdy som mu nevenoval pozornosť. Do konca mu chýbajú dve hodiny. Lenže tie dve hodiny zmenili nielen obsah plánovaných riadkov ale najmä ranili obrovské množstvo ľudí, ktorí mali radi slovenskú hudbu a literatúru. Na Islande, v krajine ktorú tak miloval, zomrel Juraj Kušnierik. Veľký chlap s obrovským srdcom, láskavým úsmevom, plný neuveriteľnej empatie a závideniahodného optimizmu. Neboli sme blízkymi priateľmi, len kamarátmi, ktorých mal mnoho. Napriek tomu ovplyvnil môj život do takej miery, že na to nikdy nezabudnem. Vďaka Jurajovi som začal písať svoje články. Bol to on, ktorý ma k tomu presvedčil a uverejnil moje veci v .týždni. Jeho slová: „Baví ma ako píšeš!“ boli pre mňa tou najväčšou motiváciou. Bez nich by nevznikla žiadna recenzia, nikdy by som nenapísal ani riadok o Zappovi, Beefheartovi, či Mayallovi. Bez Juraja a jeho tipov by som nepoznal kopu skvelej muziky, nikdy by som neprečítal plno skvelých kníh. Často som ich odporúčal aj svojim známym s poznámkou – mám ju od Kušnierika, to je najlepšia referencia. No a teraz ťukajúc do klávesnice premýšľam koľko musel tento úžasný človek rozdať iným, keď len mne sa toľko z toho ušlo. A koľkým musí tak veľmi chýbať. Myslím na jeho priateľov z Artfora, .týždňa, na všetkých tých muzikantov a ľudí ktorých mal rád. Myslím na jeho manželku, dcéru. Je mi smutno. Ale napriek tomu stále vidím ten jeho nezabuduteľný úsmev a iskričky v očiach, ktoré mi aj bez slov hovoria: „Píš, Baví ma ako píšeš.“ Poslúchnem a idem sa o to pokúsiť.
Beriem do rúk CD, ktoré mám zrecenzovať. Šéfredaktor mi poslal nový album Eagles od Death Metal. V tom prichádza ďalšia správa. Útoky teroristov v Paríži a jeden priamo na ich koncerte. Nedokázal som si tú muziku pustiť, nedokázal by som ju teraz počúvať. Ale predsa píšem. Aj keď to pôvodne mal byť úplne iný text. Tento je ale o tom, že dobrý človek odišiel a zlo zostáva. Nie je to fér. Nemám rád piatok 13-teho.
ĽUBOŠ HOUŠKA
Foto: MICHAL BABINČÁK (JK)