Hudba skupiny Sonic Youth je originálna svojou kombináciou organizovaných a náhodných zvukov. Gitaristi Lee Ranaldo i Thurston Moore používali na ich generovanie rôzne metódy ako spätná väzba, efekty, bubenícke paličky, alebo rôzne bizarné ladenia, s čím súvisí aj veľké množstvo používaných, často rôzne upravovaných gitár. Modifikácie sa týkali najčastejšie snímačov a elektroniky, ale v konečnom dôsledku aj vzhľadu nástrojov. Obľúbenou pomôckou pritom bola lepiaca páska. Dizajn i výber gitár, na ktoré sa často hralo pomerne nešetrným až deštruktívnym spôsobom, zodpovedal punkovej estetike a medzi riadkami vypovedal o uprednostnení duchovnej podstaty pred vzťahom k materiálnym hodnotám. Väčšinou sa jednalo o (v tej dobe) menej populárne a teda aj lacnejšie modely značky Fender. Z množstva gitár, ktoré začiatkom 80-tych rokov prešli kapelou, zaujal pozornosť Lee Ralanda zvuk snímačov gitary Fender Tele Delux (Wide Range HB). Raná éra Sonic Youth sa odohrávala v znamení gitár Fender Jaguar, ktoré Leemu i Thurstonovi konvenovali svojím príjemným ergonomickým telom a cool vzhľadom. Neskôr obaja gitaristi presedlali na Fender Jazzmaster, nakoľko dlhšia menzúra sa lepšie znášala s ich alternatívnymi ladeniami. V polovici osemdesiatych rokov sa Lee rozhodol skombinovať to najlepšie z oboch svetov a nainštaloval snímače zo svojho Tele Delux do Jazzmastra. Súčasne zjednodušil elektroniku v nástroji na nevyhnutné minimum (potenciometer hlasitosti a trojpolohový prepínač) a obvyklou modifikáciou bola aj kobylka z gitary Mustang. Tento „svoj“ nástroj nazval Jazzblaster. Firma Fender v minulom roku rozšírila ponuku svojich signovaných nástrojov aj o model Lee Ranaldo Jazzmaster, ktorého predobrazom bol práve Jazzblaster.
mch