„People Have the Power“, spieva Patti Smith už niekoľko desaťročí. V našich geografických šírkach sme sa o tom presvedčili aj pred dvadsiatimi rokmi, kedy u nás, ešte v dobe Československa, došlo k Nežnej revolúcii. Vtedy som mal však štyri roky a zaujímali ma sladkosti a pieskovisko. Dnes je to iné, no napriek tomu “je stále o čo bojovať” - bez ohľadu na to, či u nás, alebo vo vlasti šesťdesiattriročnej krstnej mamy punku, Patti Smith. Pri všetkých stresoch ktoré s tým súvisia, je niekedy ťažko zastaviť sa hoc len na chvíľu. Práve trenčianska Pohoda je pre mnohých ľudí miestom, kde môžu „rozpoznať čistý vzduch“ a na pár si dopriať duševnú hygienu. Hovorí sa, že človek i zviera vycítia, keď je niečo vo vzduchu. Hm... Väčšinou to má negatívnu konotáciu, ale na Pohode to v piatok bola radosť, voľnosť a vytúžená sloboda. Presne ako kedysi s lopatkou a vedierkom na spomínanom pieskovisku.
Patti, má dnes zmysel spievať ľuďom o slnku?
Samozrejme, to je vlastne dôvod, prečo žijeme. Nemôžeme len tak prestať. Človek sa snažil počas celej svojej histórie ostať pri svojich snoch. Ľudia celý ten čas neprestávali snívať. Tak je to aj dnes a ja si myslím, že je našou povinnosťou neprestávať snívať.
Sú ľudia pripravení nebyť otrokmi svojej doby?
Každá generácia je novou nádejou. Moja generácia sa snažila a svojho času aj niečo priniesla. V súčasnej kultúre kreditných kariet je ťažké nestrácať čas nakupovaním, pretože každý nechce „veci“, ale vláda a spoločnosti chcú, aby sme šli, nakupovali a neprestávali s tým. Rozprávajú nám o kolapse ktorý nastane, ak prestaneme nakupovať. Potom vytvoria všetok ten priestor, v ktorom nám nanútia aj to, čo v skutočnosti nepotrebujeme. Veci, ktoré znečisťujú prostredie. Myslím si, že najdôležitejšia vec, ktorú by sme mali urobiť, je zistiť, čo môžeme urobiť pre to, aby sme ochránili naše prostredie, pretože to sa všade naozaj zhoršuje. Všade by mohlo byť krásne, ale prostredie v našom svete je stále viac a viac znečistené a v mnohých prípadoch je na vine naša chamtivosť. Vytvárajú sa továrne na to, aby vyrábali veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme. Preto si myslím, že by sme mali byť slobodnejší. Oslobodiť sa od materializmu, od toho čistého tlaku, ktorý má jednoduchý pôvod. Je to ťažké a aj to bude ťažké. Verte mi, ja sama som prehrala naozaj veľa súbojov, ale stále bojujem. Hlavná vec je – život je krásny, ale je len jeden, preto si ho máme užiť, robiť všetko čo nás oslobodí, ale starať sa pritom aj o seba, napríklad o svoje zuby, aby sme nemuseli prežiť toľko bolesti u zubára a vyhadzovať zbytočne peniaze. Sú to malé veci, ktoré pomôžu prostrediu aj nám. Napríklad, ak už musíte fajčiť, nefajčite tri balíčky, ale iba pol krabičky denne. Ak si chcete vypiť, vypite si, ale neopíjajte sa každý deň, len cez víkend. Alebo pite veľa vody. Netvrdím, že by ste sa nemali zabávať, alebo žeby ste nemali mať rôzne „veci,“ ale snažte sa udržať rovnováhu, pretože verte tomu alebo nie, spoločnosti a vlády sú veľmi šťastní, keď stratíte rovnováhu, lebo vtedy sa stanete ich otrokmi. Preto sa snažte udržať si rovnováhu.
A čo si myslíte o dnešnej generácii?
Moja dcéra má dvadsaťdva rokov. A je skvelá.
Akí sú teda ľudia jej generácie?
Je to boj. Nesmieš sa proste ničoho obávať. Treba začať od seba. Musíš sa snažiť byť dobrým príkladom. Ver mi, nik nevie tak ako ja, aké je to ťažké. Ale my musíme stále ukázať, že existujeme. Napríklad, čo sa týka mojej vlastnej krajiny – tam som vystúpila proti našej vláde, preto ma prestali hrať v rádiách, moja hudba bola zakazovaná a diali sa rôzne iné veci. Ale netrápi ma to. Robím si iba svoju prácu. Nie som popstar, iba robím na svojom. To je všetko, čo máme robiť – svoju prácu – začať proste od seba. A ak sa o seba staráš, tak to začni pomaly roznášať ďalej.
EDO KOPČEK