Mladý klavirista Oliver Nosaczynski Bohovič pokrstil svoj debutový album Ballerína. Nebolo by na tom nič zvláštne, pokiaľ by sa nejednalo o nezvyčajné a výnimočné dielo. CD nosičov rôznych žánrov máme dnes plné obchody. Nájsť ale niečo, čo vás zaujme už od prvých tónov, je dnes veľmi ojedinelé a vzácne. Medzi takéto produkty by som zaradil aj tento titul mladého umelca Olivera Nosaczynski Bohoviča „Ballerína“. Nie je tajomstvom, že bol i napriek relatívne nízkemu veku uznaný aj v zahraničí, kde sa napríklad dostal dvakrát do finále prestížnej súťaže UK Songwriting Contest a vyhral aj medzi odborníkmi rešpektovanú skladateľskú súťaž „Ravel association“, ktorá sa uskutočnila v známom meste Bergamo neďaleko Milána v severnom Taliansku. Dňa 25. októbra 2017 teda prešiel krstom aj jeho debutový album „Ballerína“ za prítomnosti krstných otcov, ktorými boli známy slovenský spevák Peter Nagy a svetoznámy moldavský skladateľ Eugen Doga, známy hudbou k filmu Cigáni idú do neba. Krst sa uskutočnil v známej bratislavskej kaviarni Scherz. Mladý skladateľ chytil príležitosť, ako sa hovorí „za pačesy“ a vytvoril dielo, ktoré mu určite otvorí dvere do hudobného sveta spôsobom, o ktorom možno ani netušíme. Nebudem ďaleko od pravdy, keď skonštatujem a predpoviem ako sudička, že v budúcnosti má jeho hudba tendenciu sa objaviť i v nejakom známom filme svetovej produkcie. Potenciál tu na to je, keďže cit pre scénickú hudbu cítiť z celého albumu. Dojem z tohto titulu počas jeho počúvania je taký, že by som v žiadnom prípade neprikladal autorstvo takému mladému umelcovi. Veľmi pozitívne hodnotím nielen prevedenie inštrumentálne, ale aj dramaturgiu albumu a hlavne jeho emotívnosť. Nie je potrebné mať veľkú fantáziu, aby si človek pri počúvaní tohto diela zavrel oči a pokiaľ túto hudbu v žiadnom filme nepočul, tak si vytvorí vlastný film vo svojich predstavách a hudobný podklad mu prináša práve tento album. Je to dielo, ktoré sa nielen dobre počúva, ale pomáha poslucháčovi rozvíjať fantáziu. S citom jemu vlastným sa mladý umelec hrá nielen s harmóniou a melodikou, ale taktiež s emóciami. Kontrast nízkych tónov ľavej ruky dopĺňa pravou rukou vo vyšších tónoch, kde pripomínajúc nehu, romantickú eufóriu prechádza niekde do veľkej, priam až filmovej majestátnosti. Potreba niektorých titulov tohto albumu dať ho aj do pozície s orchestrom je neodškriepiteľná. Album je vhodný aj na krásne chvíle odpočinku, relaxu a tichej melanchólie, ktorou je priam nabitý. Nostalgia, láska, neha a veľa ďalších emotívnych vlastností pre príjemný zážitok. Hodnotím ho veľmi pozitívne a cítim zrod umelca veľkého formátu, o ktorom ešte budeme počuť aj zo zahraničných médií. Album ako celok pôsobí kompaktne a verím, že si nájde miesto v diskografii poslucháčov rôznych žánrov.
Bc. Daniel Párkányi