Študoval hru na klasickej gitare na štátnom konzervatóriu v Košiciach. Okrem toho študoval hudbu aj na Fakulte humanitných a prírodných vied v Prešove. ZUŠ nemá, začínal ako samouk s gitarou pri ohni. Cez metalové žánre a gitarových virtuózov sa neskôr prepracoval až vlastnej sofistikovanej forme inštrumentálnej hudby, kde hlavným nástrojom je elektrická gitara, ale výraznú úlohu zohrávajú aj rôzne zvukomalebné štruktúry a farby začlenené do živej a dynamickej hry jeho tria. Momentálne učí gitaru na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove, čiže hudba je mu koníčkom, umeleckým ventiom aj povolaním. Uvažoval niekedy aj nad inou prácou? „Áno, ale všetky tieto úvahy stroskotali vždy v momente keď som chytil do rúk gitaru a začal som si hrať,“ konštatuje Peci Uher.
Na úvod otázka na odľahčenie – nemáš problém s tým, že si ťa ľudia pletú s Pecim Uherčíkom?
Ani nie. Tu na východe veľa ľudí vie, že sa jedná o mňa. Prezývku Peci mám už od 97. roku a až doteraz ma tak skoro každý oslovuje. Problém trochu nastal, keď som začal hrať sólovo pod menom Peci Uher od roku 2018. Potom som si uvedomil, že bude lepšie používať meno Peter, aby zbytočne nedochádzalo k nedorozumeniam a k zámene s Pecim Uherčíkom. Pre väčšinu známych a všetkých kamarátov som a budem ale stále Peci Uher.
Ako si sa k hudbe dostal, čo formovalo tvoj hudobný vkus a smerovanie?
V 90tych rokoch ako teeneger som začínal hrať na gitare na rôznych čundroch a stretnutiach s kamarátmi od ktorých som sa učil hrať riffy, akordy, sóla. Založil som si kapelu Daybreak a zahrali sme pár rockových a metalových festivalov. Môj starší brat Henrich celé dni púšťal doma kvantá rockovej muziky. Mne sa ale začínala postupne páčiť inštrumentálna hudba, spočiatku to bol Satriani, Vai, Morse. Potom prišli rôzni bluesoví gitaristi. Počas štúdia na konzervatóriu a VŠ som okrem klasiky dosť intenzívne počúval Methenyho, McLaughlina, Holdswortha atď. Ale tým, že ma v hudbe fascinovalo stále niečo špecificky znejúce a netypické sa môj vkus vyvíjal stále viac k experimentálnej a ambientnej hudbe, ktorú v súčastnosti počúvam asi najradšej.
Počúvaš teda podobnú hudbu akú tvoríš, alebo máš aj iné zdroje inšpirácie?
Počúvam najmä hudbu ktorá ku mne nejakým spôsobom prehovára. Väčšinou je to hudba, ktorá má nejaký emočný náboj a atmosféru, prevažne inštrumentálna muzika. Ak by som mal uviesť niečo konkrétne čo ma celkom inšpiruje, tak by to bola určite škandinávska jazzová hudba Mathias Eick, Eivind Aarset, Peter Molvaer ale rád si vypočujem aj kapelu Tatran, Kurta Rosenwinkela, Davida Torna atď.
V základnej zostave s kterou si nahral album sú dvaja hudebníci tvoriaci rytmiku. Môžeš ich bližšie predstaviť?
S Brankom Valanským a Mišom Čerevkom sme začali spolupracovať v roku 2018. Branko je skvelý basgitarista a muzikant, ktorý zahrá prakticky čokoľvek. Je to živel, na pódiu je ako doma, niekedy ho až treba krotiť. Nebojí sa púšťať do neprebádaných vôd. V kapele nám zatlčie do zeme koly, pomedzi ktoré prúdia ako vietor moje ambientné plochy. Bubeník Mišo, okrem toho že hrá silný a tučný groove, posúva moje hudobné nápady o level vyššie vďaka svojmu invenčnému hudobnému mysleniu a absolútnej nekompromisnosti čo sa týka hľadania soundu bicích. Chlapci sa tiež podieľali aj na aranžmánoch jednej tretiny hudby na albume.
Na albume účinkovali aj zaujímaví hostia. Aká bola ich funkcia?
Jakob Sørensen a Nikola Bankov obohatili album o ďalšie spektrum zvuku, pridali svoje hudobné cítenie a melodiku. Obidvaja sú výrazné osobnosti a ich vklad do mojich skladieb sa mi páči. S Nikolom sme hrali skladbu „Viviens Dream“ už dávnejšie, keď som bol súčasťou jeho kapely na Slovensku, ešte predtým než odišiel študovať do Dánska. Zahrali sme si ju spolu na Top jazzfeste a cítil som, že tá skladba je presne tam, kde som ju chcel mať. K Jakobovi som sa dostal prostredníctvom Nikolu, keďže som hľadal zaujímavého trúbkara zo Škandinávie.
Výrazný podiel na tvojom zvuku majú rôzne zvukomalebné efekty a pracuješ zároveň aj s hudobnými softvérmi. Melódie sa v tvojej hudbe vzájomne dopĺňajú s takmer „akvarelovými“ farbami, ktoré ich línie vypĺňajú a presahujú. Popíš trochu svoju metódu tvorby.
Výrazným spôsobom posunuli moje hudobné nápady pedále od firmy Chasebliss audio a to najmä v tom, že veľa vecí ktoré som v hlave počul môžem vďaka týmto pedálom zrealizovať bez toho, aby som používal nejaký hudobný softvér. Myslím si, že tieto efekty budú vo svete ambientnej a experimentálnej hudby definovať sound v najbližších rokoch. Melodické motívy v mojej hudbe vznikajú často keď som napr. na prechádzke v prírode a skúšam si melódiu ktorá mi napadne približne zaintonovať a nahrám si ju do telefónu. Prídem domov a posúvam to ďalej tak, že hľadám harmóniu k melódii a rôzne to reharmonizujem. Ďalší proces spočíva v hľadaní farby zvuku. Toto je často veľká alchýmia, pretože nie všetko so všetkým znie dobre a namiešať tie správne zvuky a kombinácie zaberie niekedy veľmi veľa času. Paradoxne menej často u mňa vzniká tvorba melódie na nástroji. Tam vzniká problém fixácie na prstoklady a naučené frázy, ktoré ma istým spôsobom vedú k vykrádaniu samého seba. Niekedy som ale vytvoril aj nejaký pre mňa zaujímavý harmonický space na gitare a do toho som si vymýšľal tému napr. s Ebow na jednej strune a až potom som si to dal do nejakého logického prstokladu.
Kolegov gitaristov by možno zaujímalo, ktoré sú najobľúbenejšie kúsky z tvojej gitarovej zbierky – prečo si si ich vybral a aké sú ich hlavné prednosti?
K mojim obľúbeným gitarám patrí PRS Mccarty 2004 s krkom z brazílskeho palisandru. Výborná gitara, skvelé spracovanie a neposlednom rade parádny dark sound. Nahral som na nej skladby „New Reality“ a „Look Ahead“. Potom vlastním gitaru Charvel Pro Mod SoCat 2 ktorá má slušný moderný dravý zvuk. Zároveň má tremolo, použil som ju v skladbách kde som chcel viac ohýbať tóny (Recently, What will be tomorrow). Songy „Mirror Door“ a „Riverse“ som nahral s Fender Telecaster Elite USA. Okrem toho som na albume použil gitaru Sivčák, ktorú som mal v baritónovom ladení. Vynikajúca gitara, úžasne spracovaná. Má špecifický tvar a veľmi dobrý zvuk, nahral som na nej záverečný „Epilog“.
O akých ďalších horizontoch v svojom hudobnom napredovaní uvažuješ?
Vydaním albumu „New Reality“ som si nastavil svoje smerovanie a priority smerom k vlastnej tvorbe. Vypustil som zo svojho hudobného života veci, ktoré nepovažujem za dôležité a chcem sústrediť všetku energiu na nové skladby, ktoré budem komponovať. Chcem pracovať na ďalšom albume s ktorým by som sa chcel opäť niekam hudobne posunúť.
Tešíme sa naň a držíme palce!
MARTIN CHROBÁK