Keď sa ozve prvá skladba a spevák začne spievať, je jasné, že tu máme do činenia so zdrojom energie. Rytmika aj gitary majú ten správny rockový grif, spevu nechýba nasadenie, hlasové dispozície ani sebadôvera. Skupina Radix nemá problém s remeslom. Najväčším nebezpečím, ktoré hrozí ich výpovedi je nedostatok sebareflexie. Je jasné, že pátos je súčasťou hudobnej cesty, na ktorú sa vydali. Historizujúce texty hľadajú pralelu medzi (strelím od brucha) veľkomoravskými reáliami a súčasnosťou. Hemží sa to tam mečmi a devami a spôsob podania budí dojem, že Radixáci sami seba berú smrteľne vážne. A to aj v momentoch, keď hudba znie ako kombinácia pochodových cvičení kúzelníka Žita s patejdlovským Po schodoch, čo nepridáva kapele na dôveryhodnosti. Nie je tak ťažké vytvoriť zdanie majestátnosti a odkazu na historické, patriotické a iné hodnoty. Umenie je povedať takúto tému originálne a s nadhľadom, aby sa vrabce nerozpŕchli skôr než tasíme prak. Radix by ale nemali hádzať meče do žita, lebo k detoxikácii im nechýba veľa a vidieť niekoho, kto dokáže spojiť vektory jedným smerom tak ako oni, je v dnešnej dobe projektov celkom vzácne.
Martin Chrobák