Rastislav Ševčík známy „len“ pod prezývkou Ralf je zaujímavou postavou slovenskej alternatívnej a undergroundovej scény. O jej rozvoj sa postaral šírením nahrávok ešte počas obdobia neslobody, po zmene režimu organizovaním koncertov zahraničných legiend. Teraz prišiel Ralf o celú svoju zbierku nahrávok, prehrávače, auto a o ďalšie ukradnuté veci. Na jeho podporu sme zorganizovali benefíciu pod hlavičkou NU SOUND OF VISEGRAD, kde zahrali Jób z Nitry a Pozvakowski z Budapešti. Na záver odohral svoj industriálno-post punkovo-punkový set, Ralf, ktorý nám porozprával o svojich skúsenostiach a zážitkoch z hrania a organizovania.
„Viem, že existuje Nový Populár a dostalo sa mi pár čísel do rúk, ale kupoval som si ešte starý Populár. Veľa o muzike v tých časoch nebolo, tak som si to sem tam kúpil, alebo mi niekto odporučil, že tam je dobrý článok. Kupoval som si české magazíny ako napríklad Rock and Pop. Bavilo ma čítať o hudbe aj počúvať o nej z rádií Ö3, rádio Luxembourg, BBC. My sme tu mali v Bratislave to šťastie, že sme chytali rakúske stanice, môj otec takto počúval zahraničný rock and roll a v aute mal vždy nejakú starú kazetu Chucka Berryho. Doma sme rádio nemali. Hudbu som počúval u kamarátov.“ Takto začal Ralf svoje spomínanie na časy, kedy boli partia piatich až siedmich priateľov, ktorí každý dal po sto korún a spoločne si kúpili platňu, prehrali ju na kazetu a originál potom predali alebo vymenili za novú hudbu. „Tam nešlo o peniaze, zarábať na tom, ale nahrávali sme za dvadsať korún na kazetu, aby sa to dostalo hlavne medzi ľudí. Jedna platňa kolovala všade. Ja som zo začiatku nemal gramofón, ja som si zarobil na brigádach na svoj prvý kazeťák. To hovoríme o začiatku osemdesiatych rokov. Na prvom veľkom koncerte som bol v roku 1985 na Depeche Mode v Budapešti, čo bol môj najväčší zážitok z tej doby. Keď som na ten koncert šiel, musel som mame sľúbiť, že tam nezostanem, aj keď neviem, čo by som tam robil (smiech).“ Nakoniec ho osud zavial poriadne ďaleko, ale ešte predtým po revolúcii robil dídžeja a selektora v prvom súkromnom hudobnom klube New Model Club, kde sa hrávala alternatívna hudba. V roku 1997 odišiel do New Yorku, kde nakoniec zostal štyri a pol roka ako zamestnanec štátnej správy na Ministerstve zahraničných vecí: „New York je mekka hudby a všetkého ostatného, kozmopolitné mesto, kde som mal tú možnosť vidieť hudobné kluby, ktoré dnes už neexistujú, napríklad CBGB. Keď som ho išiel prvýkrát navštíviť, tak som dvakrát prešiel okolo neho a neveril som, že toto negustiózne miesto je ten slávny klub. Prvé mi ani nenapadli The Ramones, Blondie, Talking Heads, tie slávne kapely, ktoré tam začínali, ale ako tu mohol byť Vašek Havel s Madeleine Albright s Billom Clintom a Lou Reedom. To je pre mňa kolíska undergroundu. Po dvojičkách sa New York začal úplne meniť. Bagdad, kde som tiež pôsobil na ministerstve zahraničných vecí, tak to už je úplne iná kapitola v mojom živote. Po príchode do Bratislavy som už začal organizovať koncerty, keďže som mal kontakty z celého sveta, či už z Londýna, Berlína, New Yorku a vedel som tu kapelám všetko zabezpečiť. Do Randalu, MMC, Hopkirku a ďalších klubov sa mi podarilo dostať Nitzer Ebb, Die Krupps, Recoil (Alan Wilder), The Damned, Buzzcocks, New Model Army, Koffin Kats a mnohých ďalších.“ Ralf sa stále živí ako selektor a dídžej, no prednedávnom mu ukradli auto aj s celou jeho vzácnou zbierkou platní a CD. Teraz mu jeho známi aj neznámi ľudia snažia pomôcť znovu nadobudnúť hudbu, ktorú by mohol hrávať na svojich afterparties. Music Press Production zorganizoval 10. septembra v Randal Clube benefíciu, na ktorej zahrala slovenská post rock / sludge metalová formácia Jób a maďarská noise / drone kapela Pozvakowski. Ralf, odborník na alternatívnu a undergroundovú hudbu, sa tešil týmto vystúpeniam, na ktorých ocenil najmä ich autentický zvuk: „Tieto dve kapely boli výborné. Ja mám veľmi rád noise, tvrdší a melodickejší sound. Obe kapely ma veľmi prekvapili, že sú svojím spôsobom originálni.“
Daniel Hevier ml.
Foto David Majerský