Česká bluegrassová scéna je síce malá, ale svojím významom prekračuje žánrové mantinely. Môže za to najmä pôsobenie charizmatického hudobníka Róberta Křesťana a jeho sprievodnej kapely Druhá Tráva, s ktorou nahral dvadsaťdva albumov. Za posledné dve nahrávky – „Díl první“ a „Díl druhý“ – skupina získala ocenenia Anděl a zároveň sa jej líder stal členom Siene slávy. Títo českí hudobníci k nám znovu zavítajú po piatich rokoch. 17. decembra zahrajú v bratislavskom MMC v rámci koncertnej série Danube Music Day. Pri tejto príležitosti sme sa Roberta Křesťana pýtali nielen na novú tvorbu, ale aj na jeho vzťah ku coververziám a potenciál češtiny v žánri bluegrass a v čom im pomohol iný prístup známeho producenta pri oboch oceňovaných albumoch.
Zajímalo by ma, aká bola spolupráca s producentom Eddie Stevensom. V čom bola iná než pri predchádzajúcich producentov, ak ste využívali ich prácu. Kam posunul zvuk vašich skladieb a zvuk kapely? Točili ste ako live kapela? Bol nejaký rozdiel v jeho producentskej práci na prvom a druhom diely?
Eddie bol prvý producent našej hudby, ktorý k nej pristupoval nekompromisne ako producent. V minulých prípadoch sme sa vždy na produkciu nejako podieľali aj my sami, tentokrát narazila kosa na kameň. Nie že by Eddie niekedy nevyužil naše nápady alebo čiastočné koncepcie z demonahrávok, ale zvukovo a aranžérsky vládol sám. Každú pesničku začínal zvukovo znovu, od začiatku, na čistom mieste. Na každú pesničku si nechával celý jeden deň. A áno, nahrávali sme okrem vokálov pokiaľ možno živo. Jeho prístup k prvému a druhému dielu bol v podstate rovnaký.