26. VI. – Chris O´Leary Band (USA - Bluesrock)
Chris O´Leary pochádza a s kapelou sa pohybuje v údolí rieky Hudson v takzvanom Hudson Valley, či v okresoch Saratoga, alebo Dutchess v štáte New York. Chris je skromný a veľa Vám toho o sebe nepovie. Isté je však, že je vynikajúci spevák a harmonikár, ktorý bol 6 rokov frontmanom kapely The Barnburners slávneho Levona Helma, zakladateľa legendárnych The Band. K frontmanstvu ho predurčila aj jeho „mariňácka“ minulosť. S touto zostavou precestoval celé USA a Kanadu. S vlastnou kapelou vydal 5 albumov a na prvom európskom turné bol v roku 2016. Už prvý „Mr. Used To Be“ z roku 2010 sa stal víťazom kategórie „Best New Artist Debut CD“ v rámci Blues Blast Award a v roku 2011 bol nominovaný, ako „best new artist debut“ v rámci American Blues Music Awards. Neskôr vydal ešte ďalšie štyri albumy. „Waiting For The Phone To Ring“ (2012), „Live At Blues Now“ (2014), „Gonna Die Tryin´“ (2015) a posledný, tohtoročný „7 minutes Late“, ktorý produkoval Ben Elliot, ocenený cenou Grammy a dlhé roky pracoval s Keithom Richardsom. Chris nahrával aj s menami, ako Bill Perry, alebo Hubert Sumlin. V kapele s ním hrajú gitarista Chris Vitarello, pochádzajúci z Mount Vernon v štáte New York, hudobne vzdelaný na Western Connecticut State University. S basgitaristom Mattom Raymondom sa Chris pozná z hrania s Levonom Helmom. Prvý saxofonista Chris DiFrancesco má hudobné vzdelanie z University of California v Santa Cruz, druhý saxofonista Andy Stahl prezývaný aj „The Hammer of Boneville Horns“, priniesol do kapely klasické hranie v štýle Kinga Curtisa a Juniora Walkera. Posledným členom je bubeník Jason Devlin, ktorý sa vzdelal zasa na prestížnej Manhattan School of Music. Európske turné je zložené zo 7. koncertov vo Švajčiarsku, Belgicku, Nemecku, Rakúsku, Dánsku a v Podunajských Biskupiciach.
12. VII. – Emma Morton & The Graces (UK/ITA – Roots/Soul/Blues)
Emma Morton je škótska speváčka a skladateľka, ktorá vyšla z tzv. DYI scény, ktorá združuje komunity umelcov, ktorí pripravujú podujatia vlastnými silami a v domácom prostredí. Skladať a vystupovať začala v roku 2009, keď sa presťahovala z Edinburghu do Toskánska, kde dala dokopy kapelu The Graces. Sú to dvaja muzikanti pochádzajúci z jazzovej scény v meste Lucca. Bubeník Piero Perelli a gitarista Luca Giovacchinni. Ich spoločný prístup vytvoril akúsi zmes Delta blues, Škótskeho folku, soulu, jazzu a iných žánrov. V ich piesňach je počuť, ako Tom Waits, tak Nick Cave, ale aj Bob Dylan, Etta James, Leonard Cohen, či Muddy Waters. Kapela vydala minulý rok svoj albumový debut „Bitten By The Devil“. Ich takmer letné turné predstavuje 13 koncertov v Taliansku, Slovinsku, Chorvátsku, Anglicku a v Podunajských Biskupiciach.
22. VII. – Martin Kratochvíl & Jazz Q (CZ – Jazzrock legend)
Múzeum obchodu Bratislava si týmto koncertom opäť rozšíri svoju zbierku v „depozitári“ legiend Československej rockovej hudby, kde si kapelu Jazz Q Martina Kratochvíla pridá k takým „artefaktom“, ako Blue Effect, Progress 2, Synkopy 61, Etc Vladimíra Mišíka, Fermáta, 5P Luboša Pospíšila, Michal Prokop, či Luboš Andršt, ASPM Jana Spáleného, Vlasta Třešňák, Gumbo Ondřeja Konráda, Blues Session, či Vladimír Merta. Martin Kratochvíl, dnes už 73. ročný, pražský rodák, hráč na klávesové nástroje, založil kapelu Jazz Q v neuveriteľnom roku 1964 spolu s ďalšou jazzovou legendou Jiřím Stivínom. Obdobie do roku 1970 je veľmi málo zmapované. Dokonca nevyšli ani žiadne nahrávky. Určitú predstavu o tomto období podáva album „Coniunctio“ z roku 1970, ktorý skupina nahrala s už spomínanými Blue Effect. Prvou vlastnou nahrávkou je až album „Pozorovatelna“ z roku 1973. V roku 1974 prišla do kapely anglická speváčka Joan Duggan a na poste gitaristu vystriedal legendárneho Luboša Andršta František Francl. Tvorbu dovtedajšieho obdobia výrazne ovplyvnil študijný pobyt Martina na Berklee College of Music v Bostone. Toto obdobie vystihuje album „Symbiosys“ z roku 1974. Po roku 1975 skupina vystupuje, ako inštrumentálna a hrá najmä vlastné kompozície, čo mapuje album „Elegie“ z roku 1976. Martin Kratochvíl nasadil umelecky takmer neprekonateľne vysokú latku a unikátne je, že vo vtedajšom Československu dosahoval aj vysoké predaje. Túto líniu udržiaval aj na ďalších troch albumoch. „Zvěsti“ (1978), „Hodokvas“ (1979) a „Hvězdoň“ (1984), ktorým pravidelné vydávanie albumov skončilo. Ešte vyšli kompilácie – živý „1974 – 75 Live“ (1991), „The Best Of Jazz Q“ (1995) v roku 2013 „Znovu“ a posledný počin v roku 2016, „Talisman“. V tomto smere je veľmi zvláštnou spolupráca Martina a Jazz Q na albume „Paprsky“ popovej Heleny Vondráčkovej v roku 1978. Zaujímavosťami z Kratochvílovho života je, že už začiatkom 80. rokov vlastnil súkromné štúdio (neskôr slávny „Budíkov“), oženil sa so sestrou Michaela Kocába, Magdalénou. Známou je jeho spolupráca s americkým jazz - bluesovým gitaristom Tonym Ackermanom. Podnikal v rôznych sférach nesúvisiacich s hudbou a je zároveň spisovateľom, autorom filmových hudieb, vášnivý cestovateľ, horolezec, pilot a námorník. V Jazz Q v súčasnosti hrajú ešte gitarista Zdeněk Fišer, zakladateľ ďalšej jazzrockovej legendy Impuls, basgitarista Přemysl Faukner, známy tiež z Impulsu a Energitu a bubeník Filip Jeníček.
9. VIII. – Natalia Kwiatkowska & Cheap Tobacco (PL – Bluesrock)
Skupina Cheap Tobacco vznikla v roku 2010 v Krakowe, pohybuje sa na pomedzí blues, bluesrocku a funky a momentálne pôsobí vo Varšave. Kapelu tvoria 4 členovia. Speváčka a gitaristka Natalia Kwiatkowska, pôvodom z kraja Biesczad, čiže našich Polonín na Poľsko-Slovensko-Ukrajinskej hranici. Aj svoje hudobné dobrodružstvo začala práve spievaním „Lemko“ – Ukrajinsko, Ruských piesní a poézie. Natalia zvíťazila trikrát (!) za sebou a napokon aj v roku 2018 v kategórii najlepšia poľská bluesová speváčka v rámci celopoľských ocenení Blues Top. Natalia spieva aj v zostavách The Missing Part a ženskej Ornery Broad. Gitarista Robert Kapkowski pochádza z pútnického mesta Czestochowa a na začiatku volil medzi futbalom a hudbou. Hráva aj v kapele Krakow Street Band. Basista Michal Bigulak je z Bielsko-Bialej a vzdelával sa na Krakowskej škole jazzu a zábavnej hudby, hrá aj v kapele Wilekolud band. Bubeník Bartek Kolodziejski pochádza z mestečka Jaworki, kde vládne čulý jazz – bluesový život v rámci podujatí „Muzyczna Owczarnia“. Skupina Cheap Tobacco má za sebou albumy – eponymný z roku 2012, druhý „Promises Of Tomorrow“ z roku 2015 a posledný, minuloročný „Szum“. Koncert v múzeu je súčasťou poľského turné, zloženého z 25 koncertov s odskočením na festival Sziget do Budapešti a do Podunajských Biskupíc. Koncert realizuje múzeum opäť najmä vďaka podpore Poľského inštitútu v Bratislave, s dlhoročným partnerom múzea, poľskou agentúrou „Delta“, ktorá vydáva prestížny časopis „Twoj Blues“. Pôjde už o 19. poľský koncert a 25. poľskú skupinu cyklu prezentácie poľského blues a jazzrocku v rámci projektu „Rock v múzeu“ Múzea obchodu Bratislava.
14. VIII. - „Summer progressive bluesrock meeting III.“
LEF (FR/SK – Progressive/Psychedelic Rock)
Demian Band (ARG/ESP – Bluesrock)
Skupina L.E.F. existuje iba od jesene roku 2016, vznikla tak, že rytmická sekcia (mimochodom v tomto roku oslavujúca 34 rokov spoločného hrania) - basgitarista Jožo Hladný a bubeník Marcel Juck (Bizarre, Laktibrada, Loveblade, Young Blood, Tornádo Lue) po rozchode s gitaristom Petrom „Krokom“ Modranským, oslovili svojho starého spoluhráča z kapely Loveblade, gitaristu Noela Philipponnata z juhofrancúzskeho Montpellieru na obnovenie spolupráce. Zostava bola doplnená o druhého gitaristu Dávida Vasila a mohlo sa začať slobodne tvoriť. Hudba skupiny vychádza z prístupu k rockovej hudbe niekde v 70. rokoch, ale nevyhýba sa vplyvu progresívneho rocku, blues, či fusion music.
Gitarista a spevák Demian Dominguez, 38. ročný rodák z Buenos Aires, je jedným z najzaujímavejších latinskoamerických bluesrockových umelcov. Kariéru začal už ako 12 ročný a ako 15 ročný otváral koncerty takým umelcom a skupinám, ako Jimmi Vaughan, Los Lobos, alebo Roy Rogers. V roku 1997 vysielala o ňom dokument dokonca MTV, ako o mimoamerickom umelcovi v rámci relácie „?MTV Outside?“. Vtedy zakladá Demian band. V roku 2002 sa presťahoval do španielskej Barcelony, kde kapelu obnovuje. Dlhú dobu hrával iba s bubeníkom Danielom Bianchim. V súčasnosti sa jeho zostava z dua zmenila na power trio. Na basgitaru hrá Edgar Garcia (zároveň manager) a na bicie Oscar López. Skupina Demian Band má za sebou 9 albumov a jedno DVD. Prvé dva ešte z Argentíny – „Furia“ (1998) a „Heavy Blues“(2000). Prvý, „španielsky“ je „ Bull Blues“ z roku 2005, druhý „Devil By My Side“ z roku 2008, tretí „Tatoo´d Fish“ z roku 2011, živý „Recorded LIve Europe/U.S.A Tour 2013“, „Goin´Ahead“ (2016), „Come To Get It“ (2017) a posledný čerstvý, tohtoročný „Souvenirs From Hell“. Skupina sa netají vplyvmi Delta Blues, Bo Didleya, či dokonca afrických rytmov. Mimochodom, kapela vystupovala na americkom turné na jednom pódiu s nám dobre známym Ericom Sardinasom, či slávnym Bernardom Allisonom. Decembrový koncert v múzeu je súčasťou promo „Souvenirs From Hell European Tour 2019“. Kto má rád skutočne surový Bluesrock, nemal by v múzeu určite chýbať.
10. IX. – The Mason Rack Band (AUS - Bluesrock)
Skupina The Mason Rack Band je po Vdelli z Perthu, Widow Birds zo Sydney, či gitaristoch Gwynovi Ashtonovi, alebo „tasmánskom diablovi“ Robovi Tognonim, po Palace Of The King a El Colosso už ôsmou návštevou od protinožcov z Austrálie. Skupina je austrálskou bluesrockovou legendou fungujúcou od roku 2002, z tzv. „Zlatého pobrežia“ v druhom najväčšom štáte v Austrálii v Queenslande, ktorá má za sebou viac, ako 2500 koncertov po celej Austrálii, v Kanade, Japonsku a v Európe v Nemecku, Holandsku a Taliansku. Frontman kapely, spevák a gitarista Mason Rack, bol pôvodne bubeníkom. Hrať začal už v 6. rokoch a k hudbe ho priviedol jeho otec, hudobník Billy Rack. Neskôr prešiel na gitaru a jeho hlas a celkový prejav patrí k najunikátnejším vo svete bluesrocku. Je to niečo medzi Tomom Waitsom a Robertom Plantom. Spočiatku mal v kapele tasmánskeho basgitaristu Nathana „Konga“, ktorého v súčasnosti vystriedal Jamie Roberts a za bicími kanaďana Joela „Thunderfoot“ Purkessa, ktorého nahradil zasa Jules Keshan. Mason Rack má za sebou 7 albumov, od prvého „Night Train“ z roku 2004 po posledný, tohtoročný „Best OF So Far“. Koncert v múzeu je súčasťou „European Tour 2019“, zloženého z 32 (!) koncertov v Nemecku, Holandsku, Švajčiarsku, Luxembursku a po jednom v Salzburgu a v Podunajských Biskupiciach.
12. IX. – Julian Sas (NL - Bluesrock)
Dnes 49 ročný gitarista Julian Sas z mestečka Beneden – Leeuwen ležiaceho na rieke Waal vedel už v 6. rokoch, čo je Rock´n´roll a videl Jerryho Lee Lewisa a Chucka Berryho. Hrať na gitaru začal v 12. rokoch. O rok neskôr počul Muddyho Wattersa a od vtedy prepadol blues a bluesrocku. Keď mal 17, zažil skutočný šok, keď videl Rorryho Gallaghera. Keď mal 26, už hrával s vlastnou kapelou Julian Sas Band. Odvtedy cestuje po celom svete a patrí medzi najrešpektovanejších bluesrockových hráčov. Julian preferuje hranie na Marshalloch. Má za sebou 19 albumov od prvého „Where It Will End“ z roku 1996 až po posledný tohtoročný „Stand Your Ground“. V kapele s ním hrajú – klávesista Roland Bakker, ktorý prepadol bluesrocku pod vplyvom kapely Ekseption, muzikálu Hair a filmu The Blues Brothers. Jeho milovaným nástrojom je Hammond XK – 5. Ďalším spoluhráčom je grécky, 48 ročný basgitarista z mestečka Florina, Fotis Anagnostou, ktorého obľúbeným zosilovačom je EBS Fafner. 49 ročný bubeník Lars – Erik van Elzakker z juhozápadu Holandska obdivuje Vinnieho Colaiutu, Billyho Cobhama, alebo Hala Blaineho. Používa bubny Ludwig Classic Maple drumin Blue Sparkle, činely Meinl s Sabian. Koncert v múzeu je súčasťou „Stand Your Ground European Tour 2019“ zloženého zo 16 koncertov v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Čechách a v Podunajských Biskupiciach.
MARCEL JUCK